Streda, 18. máj, 2022 | Meniny má Viola

Neboli sme žiadni hrdinovia, iba obyčajní vojaci, ktorí chceli pomôcť

Vojnovú históriu netvoria iba generáli a vojvodcovia s menami na veky vytesanýmido mramora, ale aj bezmenní pešiaci, ktorí hrôzu vojen zažívali na vlastnej koži. Jedným z nich je aj Pavol Liška, ktorý do mašinérie II. svetovej vojny vstúpil ako 15-ročný h

udobný elév. Tu je jeho príbeh:

Detstvo
Narodil sa 29. júna 1927 v chudobnej rodine vojnového invalida z prvej svetovej vojny v dedinke Dobrá Voda v Malých Karpatoch. Tam chodil do ľudovej školy a potom pokračoval v meštianke v susednej dedine Chtelnica. Po vychodení školy zostal doma. Stálej roboty nebolo a tak pomáhal otcovi pri príležitostných prácach u bohatých sedliakov. „Pretože som bol hudobné nadaný, riaditeľ ľudovej školy ma učil hrať na trúbku. Keď sa dozvedel, že armáda robí nábor do vojenskej hudby, prihlásil ma.“

SkryťVypnúť reklamu

Hudobný elév
Začiatkom roku 1943 nastúpil 15-ročný Pavol ako hudobný elév do vojenskej hudby k pešiemu pluku 2 v Trenčíne. Najskôr hral na krídlovke, potom presedlal na heligón. Netrvalo dlho a stal sa z neho plnohodnotný člen orchestra. Vojenská kapela vyprevádzala vojakov na front, alebo ich vítala, keď sa vracali domov. Výnimkou neboli ani promenádne koncerty pre trenčiansku verejnosť, vystúpenia v mestskom parku a dokonca aj v kostole.“

Odchod do Martina
V Trenčíne bolo v tom čase hlboké zázemie, v meste vládol pokoj a mier. Koncom roka došlo k rozdeleniu kapely na dve časti. Jedna zostala v Trenčíne, druhá, hlavná časť, pod vedením kapelníka nadporučíka Hirnera, v ktorej bol aj Pavol Liška, odišla do Turčianskeho sv. Martina, kde pôsobila ako hudba pluku útočnej vozby.
Kapela pokračovala vo svojich pravidelných nácvikoch, vytvorený bol aj sláčikový orchester, ktorý spolupracoval so spevokolom vojenskej reálky. Vyvrcholením spolupráce bol koncert pre vojakov na východnom fronte, vysielaný naživo Slovenským rozhlasom. S blížiacim sa letom 1944 bolo vo vzduchu cítiť vzrastajúce napätie súvisiace s aktivizáciou prvých partizánskych skupín, vrátane Veličkovej partizánskej brigády, ktorá prenikla do neďalekej Sklabine. Cez letné slnečné dni vojenská hudba nacvičovala mimo kasární v parčíku pod stromami. Okrem hudobných nástrojov si však už so sebou brávala aj pušky a debničku granátov na obranu pred partizánskymi útokmi.

SkryťVypnúť reklamu

Ticho pred búrkou
Revolučná nálada sa u členov vojenskej hudby zatiaľ výraznejšie neprejavovala. Muzikanti sa aj naďalej venovali svojej hudobnej činnosti, aj keď vedeli, že z ich pluku začínajú posielať čaty vojakov, aby hľadali a prenasledovali partizánov. „Zistil som, že viacerí vojaci sa z týchto výprav už nevrátili a zostali v horách, prípadne im nechali zbrane a muníciu. Ale stále išlo iba o akúsi skrytú podporu odboja.“ Partizáni boli čoraz bližšie, vyrážali do akcií a tak aj letný život v meste sa postupne stával rušnejším.
Velitelia slovenských vojakov zatiaľ upokojovali svoje mužstvá, aby predišli predčasnému prechodu k otvorenému boju proti Nemcom a povstanie nezačalo skôr, než bude pripravené. Niektorí vojaci však boli natoľko nedočkaví, že zobrali tri tanky, prerazili bránu a ušli k partizánom. Onedlho sa vrátili späť. Partizánom boli tanky zbytočné.

SkryťVypnúť reklamu

Prvý ozbrojený konflikt
Prvý stret s vojnovou krutosťou Pavol Liška zažil 27. augusta 1944. Po protinemeckom povstaní v Rumunsku sa domov po železnici vracala 31-členná misia podplukovníka Ottu, ktorú tvorili nielen vojaci, ale aj civilisti, vrátane niekoľkých žien. Železničiari, partizáni, ilegálny protifašistický odboj i vojaci v Martine boli včas informovaní, že vlak bude prechádzať cez ich mesto. Rýchlik zastavili pod zámienku partizánskeho nebezpečenstva. Slovenskí vojaci misii ponúkli prenocovanie. Na druhý deň mali pokračovať v ceste. Nemci sa dostali bezpečne do kasární, kde strávili noc. Ráno pre nich prišiel nadporučík Kukta a vyviedol ich na nádvorie, kde cvičila čata slovenských samopalníkov, pripravených zasiahnuť, keby k niečomu došlo. Na dvore ich vyzval, aby sa vzdali. Niektorí zdvihli ruky, iní vytiahli pištole a začali strieľať. Nadporučík zavelil: „Páľ!“ Samopaľníci zaujali palebný postoj, po chvíli bola skupina dôstojníkov a civilov zlikvidovaná. Prežili iba niekoľkí. Ranených Nemcov odviezli do nemocnice, mŕtvych do Sklabine.
Pavol Liška na tú udalosť spomína: „Bol to pre mňa otrasný zážitok. Toľko postrieľaných ľudí som videl prvý raz. Ešte dlho sa mi o tom snívalo.“
Od tej chvíle bolo jasné, že martinská posádka sa postavila aktívne proti nemeckej armáde. Nad mesto začali nalietavať nemecké prieskumné lietadlá, zdanlivý pokoj v meste skončil a začal sa meniť na vojnový stav.

Keď rinčia zbrane, mlčia múzy
Slovenské národné povstanie bolo oficiálne vyhlásené 29. augusta 1944. Martinské kasárne sa začali pripravovať na evakuáciu. Hudobníci odložili nástroje a naplno sa zapojili do vojenského života. Robili strážnu službu, obranu štábu a kasární.
Po ústupe z Martina sa vojenská hudba premiestnila do Radvaňských kasární v Banskej Bystrici. Tam Pavol absolvoval 10-dňový zdravotnícky rýchlokurz pre zberačov ranených. V tej dobe už boli pripravené tri pancierové vlaky a vytvorené tri protitankové roty vyzbrojené ruskými protitankovými puškami a americkými bazookami. Roty boli schopné operovať samostatne, každá s vlastným tylom a zásobovaním.
Pavol sa po absolvovaní kurzu spolu s kamarátom Janom Kiššom zo Šoporne prihlásil k protitankovej rote kapitána Urbana. Dostali zdravotnícke brašne a nosidlá, pušky vymenili za pištole. Takto vybavení sa presunuli do Slovenskej Ľupče k svojej rote.

Vojnové pocity
Ako vnímal novú situáciu 17-ročný chlapec, ktorý sa odrazu ocitol uprostred vojny? „Naučil som sa to brať normálne, ako nič zvláštne, aj keď strach mal istotne každý. Najviac som sa bál leteckého bombardovania. Keď útočili na martinské kasárne, kde boli veľké podzemné nádrže pohonných hmôt pre tanky, bolo to hrozné... Neboli sme žiadni hrdinovia, boli sme iba obyčajní vojaci, ktorí chceli pomôcť. Pritom každý z nás mohol ísť domov. Nikto nemusel zostať.“

Prvá vojenská akcia
Prvé bojové nasadenie protitankovej roty Pavol absolvoval pri Tisovci, kde sa sústreďovala obrnená technika a pechotné jednotky. Potom ako začali letecké presuny československej paradesantnej jednotky zo Sovietskeho zväzu na letisko Tri duby, Pavlovu rotu presunuli do Hájnikov pri Sliači.
Po Horthyho revolúcii v Maďarsku a znovunastolení nemeckého poriadku v októbri 1944 začali od Krupiny útočiť nemecké tankové vojská smerujúce na Zvolen nasadené proti SNP. „To už bola naozaj veľká vojenská sila. Neskôr nás nasadili do obce Dobrá Niva, kde sme čakali na nemecké tanky. Tam sa odohrali najväčšie boje, ktoré utíchli až potlačením povstania.“ Na podporu slovenským vojakom prišla aj paradesantná brigáda. „Boli to ostrieľaní vojaci so špeciálnym výcvikom. My sme neboli takí skúsení. Naša rota bola vytvorená najmä zo záložníkov, navyše my, zberači, sme boli ešte mladí chlapci. Takmer deti. Ale svoju službu sme si poctivo plnili.“ Ústup smerom na Zvolen a Podzámčok Pavol prežíval v neustálom dotyku s bojovými akciami a nočným bombardovaním.

Takmer osudný omyl
„Pri presune z Dobrej Nivy na Podzámčok sme ako zberači ranených išli poslední. Ustupovali sme korytom potoka. Zozadu útočili Nemci, zpredu na nás strieľali naše jednotky, na druhej strane partizáni. Na nosidlá sme zavesili celtu a mávali nimi, aby po nás nestrieľali. Napokon nás spoznali, ale v tej chvíli nám išlo naozaj o životy. Celta bola celá dostrieľaná.“

Ústup
Pavol sa zúčastnil aj vojenského nasadenia, ktoré malo zastaviť postup nemeckých vojsk na centrum povstania Banskú Bystricu. Po neúspešnej obrane začal ústup do Starých Hôr. „V starohorskej doline uprostred kopcov to bolo veľmi ťažké. Sústredené tam bolo množstvo bojovej techniky, vojska i civilov pod neustálym nemeckým leteckým bombardovaním. Jeden roj bombardérov odletel, vzápätí priletel ďalší... Boli tam veľké straty.“ V tom čase slovenský prezident Tiso v Banskej Bystrici vyznamenával nemeckých vojakov ako osloboditeľov. Zo Starých Hôr sa mali zbytky vtedy už 1. československej povstaleckej armády presunúť do hôr na Prašivú, znovu sa zorganizovať a vytvoriť podmienky pre ďalší boj.
Než sa tak malo stať, počas prestávky medzi bombardovaním dal veliteľ roty zhromaždiť mužstvo a oznámil vojakom, že armáda prestáva plniť svoju funkciu a prechádza na partizánsky boj. Kto chcel, mohol sa pridať k partizánom, kto nie, mohol sa vrátiť domov.
Pavlov kamarát Janko Kišš sa pridal k jednej zo skupín, ktorá sa rozhodla prebiť na Prašivú, Pavol spolu s krajanom Lojzom Šedom z Lančár si povedali, že pôjdu spolu do osady Turecká.

Prežili iba zázrakom
„V Tureckej sme boli začlenení do obrany osady, ktorú tvorili vojaci i partizáni. My sme boli v guľometnom hniezde vybudovanom blízko domu Spišiakovcov, ktorí nás prijali ako svojich.“ V Tureckej sa zdržali 5-6 dní, pokým 1. novembra 1944 nezačal hlavný útok na osadu. Keď začali strieľať z diel a mínometov, Spišiakovci požiadali Pavla a jeho priateľa, aby dostali ich 73-ročnú babičku do provizorného núdzového úkrytu vybudovaného sto metrov od domu na okraji lesa. „Babička nás mala rada ako vlastných vnukov. Kamarát ju zobral pod pazuchu z pravej strany, ja z ľavej a viedli sme ju hore briežkom.“ Keď boli 10-15 metrov od úkrytu, začuli zavýjanie delostreleckého granátu. Zaľahli na zem. Granát vybuchol v priestore úkrytu. „Nám sa ako zázrakom vôbec nič nestalo, babička bola na mieste mŕtva, dostala zásah. To bol môj najbolestivejší zážitok z vojny, na ktorý sa nedá zabudnúť.“ Mladíci uložili babičku na okraji lesa, aby sa o ňu domáci postarali, návrat do osadu už nebol možný. Nemci ju obsadili a zapálili. To už lietadlá zhadzovali letáky s Tisovou výzvou, aby sa vojaci vzdali priateľským nemeckým vojskám, že sa im nič nestane. Tí, čo uverili, boli odvlečení do zajatia v Nemecku.

Cesta domov
„Nás našťastie nechytili a tak naša dalšia cesta už viedla domov, pričom nám nezištne pomáhali úplne neznámi ľudia, ktorých to mohlo stáť život.“
Po ôsmich dňoch Pavol konečne prišiel domov. V Dobrej Vode však boli nemeckí vojaci a tak sa až do oslobodenia musel ukrývať v horách.

O situácii na povstaleckom fronte prichádzali do rodnej obce veľakrát protichodné správy kto prežil, kto koho a kde videl. „Moji rodičia už dokonca za mňa dali slúžiť omšu, lebo boli presvedčení, že nie som medzi živými.“

Pavol Liška v súčasnosti žije v Trenčíne. V armáde slúžil až do odchodu na dôchodok.

Najčítanejšie na My Trenčín

Inzercia - Tlačové správy

  1. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  2. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  3. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  4. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza
  5. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka!
  6. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov
  7. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť?
  8. Princípy ostávajú, nástroje sa menia
  1. Potrebujete tichú kosačku? Vsaďte na aku verziu!
  2. Čo by ste mali vedieť o ročnom vyúčtovaní spotreby tepla a vody?
  3. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  4. McDonald´s Cup pozná víťazný tím z Košického kraja
  5. Hypoglykémia – nebezpečná komplikácia cukrovky
  6. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  7. Bojovník Jiří Procházka sa stal novou tvárou XTB
  8. Hľadáte kvalitné diamantové šperky? Kúpite ich na Ardiama.sk
  1. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 13 237
  2. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 6 872
  3. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 5 269
  4. 5 najčastejších chýb pri zateplení fasády: zabráňte im 3 055
  5. Jazdecký areál v lete 2022 ožije akciami 2 035
  6. Doplaťte tisíce. Ako bojovať s podrazmi developerov? 2 009
  7. Príliš veľa vitamínov škodí zdraviu, majte ich pod kontrolou 1 390
  8. Manuál k výsadbe priesad 1 202

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Do NATO
  2. Eva Gallova: Názor mladých - byť čestným sa neoplatí
  3. Štefan Vidlár: Pre pani Remišovú
  4. Miloš Svrček: Situácia na Ukrajine ovplyvní aj budúcu výstavbu diaľnice cez Zemplín
  5. Tomáš Vodvářka: Manželské toccaty a fugy - manželství snižuje riziko demence
  6. Irena Šimuneková: Túlačky Kremnicou a okolím – mesto a mestský hrad
  7. Jozef Sitko: Tentoraz ani slovo o politike ... (0d 01:00 hod. je článok tech. cenzúrovaný)
  8. Ján Marton: Ultradementná organizácia rezortu poľnohospodárstva bez poľnohospodárov.
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 23 070
  2. Miroslav Kocúr: Pápež sa pomýlil 7 273
  3. Jana Melišová: Skutočná cena za vojnu 7 256
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 7 208
  5. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 6 787
  6. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 4 693
  7. EQUUS: Prvý 6-kolesový lesný traktor EQUUS. Čo všetko dokáže? 3 697
  8. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 3 366
  1. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  3. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  4. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  5. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  6. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  7. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 37. - Arktída - Nansenova expedícia na lodi Fram (1893 - 1896)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

PR článok


2 h

Trenčianska radnica poskytne v rámci svojho grantového programu v tomto roku na dotácie v sociálnej a zdravotnej oblasti takmer 35.000 eur.


TASR 3 h

V utorok 17. mája sa v prievidzskej športovej hale zišlo osem firiem, ktoré bojovali v regionálnom kole Ligy zamestnancov.


a 1 ďalší 6 h
Výsatba cibuľovín v Bánovciach nad Bebravou.

Verejné priestranstvá v Bánovciach nad Bebravou zakvitnú v lete novými kvetmi. V rôznych lokalitách mesta vysadili ľalie, letničky i muškáty, informovala samospráva.


TASR 20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Firma poukazuje na nárast cien kľúčových stavebných materiálov až o niekoľko sto percent.


(JÁ) 17. máj

Cesta je obojsmerne uzavretá.


a 1 ďalší 4 h

Po škole sa šíril štipľavý zápach.


TASR 21 h

Vedenie školy nedodržiavalo viaceré všeobecne záväzné právne a interné predpisy.


23 h

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Do NATO
  2. Eva Gallova: Názor mladých - byť čestným sa neoplatí
  3. Štefan Vidlár: Pre pani Remišovú
  4. Miloš Svrček: Situácia na Ukrajine ovplyvní aj budúcu výstavbu diaľnice cez Zemplín
  5. Tomáš Vodvářka: Manželské toccaty a fugy - manželství snižuje riziko demence
  6. Irena Šimuneková: Túlačky Kremnicou a okolím – mesto a mestský hrad
  7. Jozef Sitko: Tentoraz ani slovo o politike ... (0d 01:00 hod. je článok tech. cenzúrovaný)
  8. Ján Marton: Ultradementná organizácia rezortu poľnohospodárstva bez poľnohospodárov.
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 23 070
  2. Miroslav Kocúr: Pápež sa pomýlil 7 273
  3. Jana Melišová: Skutočná cena za vojnu 7 256
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 7 208
  5. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 6 787
  6. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 4 693
  7. EQUUS: Prvý 6-kolesový lesný traktor EQUUS. Čo všetko dokáže? 3 697
  8. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 3 366
  1. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  3. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  4. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  5. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  6. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  7. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 37. - Arktída - Nansenova expedícia na lodi Fram (1893 - 1896)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu