sen. Tým bolo jazdecko-rehabilitačné centrum. Dnes je tomu už päť rokov, čo mu dali meno Jazdecko-rehabilitačné centrum Florencia.
Hypoterapii sa tu venujú už tretí rok. Pred mesiacom si pre tento účel založili aj neziskovú organizáciu s názvom Lesan. Lesan aj Florencia sú mená ich dvoch koníkov, ktoré sú určené najmä deťom. Okrem troch vlastných koní sa Struhárovci starajú o ďalších siedmich, ktorých majitelia nemajú podmienky na ustajnenie. „Každý týždeň k nám prichádzajú deti s telesným i mentálnym postihnutím, alebo aj s ich kombináciami. Mnohé zdravé deti tu chodia iba z lásky ku koňom,“ prezrádza chovateľka. Keďže zdravotné poisťovne preplácajú každému dieťaťu iba sumu 80 korún za rehabilitáciu, z ktorej by Struhárovci neuživili ani jedného koňa, chcú prostredníctvom neziskovej organizácie získať ďalšie financie pre deti. Tie sa snažia zadovážiť aj z grantov Európskej únie. V minulom roku sa im podarilo presadiť jeden projekt a na koníkoch si mohli zajazdiť mentálne postihnuté deti z trenčianskej internátnej školy.
Podstatou liečebnej sily koňa je jeho špecifický krok. Podľa slov chovateľky hypoterapeutický kôň stimuluje mozgové pohybové a rovnovážne centrum. Kôň hýbe chrbtom a telo dieťaťa reaguje ako keby kráčalo. „Systematickým stimulovaním sa vytvárajú v mozgu nové nervové dráhy, ktorými dokážu prechádzať vzruchy a motorické schopnosti dieťaťa sa tak zlepšujú,“ vysvetľuje Daniela. Podľa nej je ale pre deti s mozgovou obrnou, skoliózou či downovým syndrómom pri liečbe rovnako dôležitá aj psychická stránka. „Dieťa sa samo hýbe a má pocit, akoby chodilo. Zrazu je bez vozíka a dokáže samé ovládať koňa.“ Priznáva ale, že deti mávajú často z koní strach. Niektoré si zvyknú skôr, iné neskôr. „Pre deti je to niečo nové, kôň vzbudzuje prirodzený rešpekt. Boli ale u nás aj také deti, ktoré nikdy pred tým nevideli sliepku, či vajce,“ prezrádza.
Pri práci s deťmi je každý kôň vhodný na niečo iné. „Záleží na jeho veľkosti, spôsobe kroku a na tom, ako využíva chrbát, pretože od toho závisia impulzy prenášané na dieťa,“ vysvetľuje mladá chovateľka.
O koníky sa zaujímali aj deti z okolia a tak si Daniela založila s deťmi z Opatoviec, Bieroviec, Trenčianskej Turnej aj Trenčianskych Stankoviec združenie s názvom Kajhan. „Meno si vymysleli deti a znamená to Klub jazdenia, hier a nápadov. Organizujeme dobrodružné akcie spojené s jazdením,“ vraví Daniela.
Keďže sa Daniele pomaly blíži termín pôrodu a súčasne sa stará aj o devätnásťmesačného syna, bude mať teraz veľa práce. Do budúcnosti ale plánuje pripraviť projekt. Ak bude úspešný, získajú prostriedky na stavbu krytej jazdiarne na svojom pozemku. „Takto by mohli deti jazdiť aj cez zimu, alebo keď je zlé počasie,“ dodáva.
