Pár sekúnd som premýšľala, či mám alebo nemám vytiahnuť ten môj úbohý starý „digitál“ čo nosím v taške. Nakoniec však moja ruka predsa len podvedome siahla po fotoaparáte a ... cvak. Vzišla fotka – a s ňou aj problémy. Z auta zrazu vyšiel „pán“ v šuštiakovej súprave, ktorý sedel na sedadle spolujazdca a pýta sa ma: Čo ste si odfotili? ... Vaše auto predsa... A môžem sa spýtať prečo?... Pretože stojí na zákaze parkovania... Vidíte to písmeno X na značke? To je služobné auto mestskej polície a vy nemáte právo ho fotiť!... To ale nie je pravda, ja si ho môžem odfotiť...
To, čo nasledovalo potom, bolo pre „pána“ z auta podľa náčelníka mestskej polície iba skratová situácia, pretože im minulú noc niekto prerezal gumy na aute a veľkú úlohu vraj zohral stres. A ja som žila v presvedčení, že mestskí policajti prechádzajú psychotestmi...
... Ja vám ukážem môj služobný preukaz a dokážem vám, že robím na mestskej polícii a vy mi dajte občiansky... Nedám, pretože som neurobila žiadny priestupok..., bránim sa. Ale vy mi ho MUSÍTE dať..., nástojil policajt. Zrazu som mu v očiach zbadala patričný náznak agresie, čo vo mne, priznám sa, vyvolalo strach a ukázala som mu občiansky v dokladoch... Nie! Dajte mi ho do ruky!... urobila som tak a vzápätí niekam telefonuje ... Počuj, zapíš si toto: a zrazu zvučia éterom moje osobné údaje... Nejde to ešte hlasnejšie?, pýtam sa ho vzhľadom na publikum okolo, no on nereaguje. Dokonca odignoruje aj moju otázku na jeho meno. Zavrie dvere na aute a odchádza...
Po tomto „zážitku“ som preľaknutá a hlavne s pocitom bezmocnosti kráčala na mestský úrad, kde sme spolu s hlavným kontrolórom spísali sťažnosť. Vyskytol sa v nej aj druh môjho povolania. O pár hodín na to zvoní telefón... Haló? Trenčianske noviny... Tu náčelník mestskej polície, chcel by som sa ospravedlniť, viete, ten „pán“ u nás pracuje najdlhšie ... Kvôli ospravedlneniu som sťažnosť neskôr stiahla. V rozhovore sme však ešte pokračovali. Volali by ste, aj keby ste nevedeli, že som novinárka? ... Samozrejme!... Budete vyvodzovať následky?... Samozrejme!....
Ale proti komu, keď ste sedeli za volantom služobného auta?
Mestská polícia: Majú právo žiadať od vás preukaz totožnosti?
Mali ste už nepríjemnú príhodu s príslušníkmi mestskej polície? Nezúfajte, nie ste sami. Poďme sa pozrieť na niektoré základné body o ich právomoci a o tom, ako sa vy môžete brániť voči neoprávnenému zásahu.
Kedy vás môže mestský policajt legitimovať?
V zákone SNR 564 z roku 1991 sú presne vymedzené situácie, pri ktorých si príslušník mestskej polície môže od vás vyžiadať preukaz totožnosti. Sú to len dva prípady a to vtedy, ak ste urobili priestupok, alebo ste jeho svedkom. Žiadnu inú situáciu tento zákon nevymedzuje. Ak teda uvidíte stáť auto mestskej polície na mieste, kde to nie je povolené, môžete si ho pokojne odfotografovať. Príslušník mestskej polície nemôže na tomto základe od vás žiadať žiadny preukaz totožnosti. Ak však občiansky preukaz pri sebe nemáte a mestský policajt je oprávnený ho od vás žiadať, vtedy musíte ísť s ním na políciu (nie však mestskú), aby sa vaša totožnosť zistila. V prípade, že priestupok spáchal niekto vám blízky a vy ste boli svedkom, môžete odmietnuť tento priestupok vysvetliť.
Nahlásenie vašej totožnosti musí mestský policajt vykonať tak, aby vaše osobné údaje neboli nikomu prezradené, to znamená, aby ich nepočul nikto z prítomných.
Príslušník MP musí byť v uniforme a mať viditeľne pripnuté identifikačné číslo. Samozrejme, nemôže chýbať služobný preukaz a ústne vám musí povedať, že pre MP pracuje. Nemusí sa tak stať len v určitých špecifických prípadoch, napríklad, keď ste na úteku alebo ho napadnete.
Ako sa brániť v prípade, ak boli vaše práva porušené?
V prvom rade by ste mali informovať náčelníka príslušnej mestskej polície. Zároveň je však rozumné podať sťažnosť aj na mestskom úrade, pretože ten je zriaďovateľom mestskej polície. Podáva sa u hlavného kontrolóra, ktorý sťažnosť postúpi náčelníkovi. Ten je povinný ju prešetriť a do 30 dní vám podať odpoveď. Lehota sa mení v prípade, ak konflikt nahlásite v inom meste od miesta, kde sa stal. Sťažnosť sa vyhotovuje v dvoch kusoch a jeden si ponechávate vy, aby ste mali dôkaz o tom, že ste sťažnosť naozaj podali. Podaním dvojitej sťažnosti na mestskej polícii a zároveň na mestskom úrade máte zaručené, že vaša sťažnosť bude naozaj prešetrená.
Autor: Silvia Malová