Aj keď počasie v priebehu dňa postupne prešlo zo slnečného popoludnia do nevľúdneho daždivého podvečera, na nálade to neubralo ani mímovi Vladovi Kulíškovi, ktorý vo svojej typickej maske Chaplina pred kinom pozýval okoloidúcich do podzemia Metra, ani desiatkam hosťov, ktorí si nenechali ujsť takmer štvorhodinový program plný silných umeleckých zážitkov.
Hneď prvým bola vernisáž výstavy fotografií Srí Lanka - rok po tsunami, približujúca život miestnych obyvateľov ostrova z pohľadu českého fotografa Jaroslava Müllera a Braňa Gála z občianskeho združenia Člověk v ohrození, ktoré tam buduje „slovenskú dedinu“ 50 domov pre rodiny, ktoré prišli o svoje domovy. Výstavu otvoril známy slovenský dokumentarista a publicista Andrej Bán, ktorý viac ako o fotografii hovoril o význame humanitárnej pomoci krajinám postihnutým živelnými pohromami alebo vojnovými udalosťami.
Na otázku, či má fotografia schopnosť trvalejšie ovplyvniť postoj ľudí k utrpeniu iných, nám Andrej Bán odpovedal: „Myslím si, že práve fotografia tým, že zachytí istý okamih reality, má silu pohnúť človekom, na rozdiel od pohyblivých obrázkov v televízii alebo vo filmoch. Ak nesie silnú výpoveď, vryje sa do pamäti. Napokon, o tom je dokumentárna fotografia.“ „Fotografie na výstave by mali v prvom rade presvedčiť ľudí, že obetovať aspoň malé prostriedky z vlastných úspor na humanitárne účely je správne a zmysluplné. Že sa peniaze nestratia v nejakej čiernej diere byrokracie, ale urobia sa za ne konkrétne veci pre konkrétnych ľudí,“ doplnil Braňo Gál, ktorý vo svojom naliehavom tóne nezaprie otca Fedora Gála, spolutvorcu Nežnej revolúcie.
Po prehliadke výstavy Chaplin-Kulíšek pozval na premietanie jedného z najslávnejších filmov Charlesa Chaplina Moderná doba z roku 1936. Nezabudol pridať ani niekoľko pantomimických etúd v kinosále pred premietaním, do ktorých zapájal aj divákov. Chaplinov satirický filmový protest proti odľudštenej technickej civilizácii a automatizácii ľudského bytia opäť pripomenul nadčasovosť a aktuálnosť diela tohto malého veľkého muža svetovej kinematografie.
Medzitým do Metra dorazila najočakávanejšia osobnosť večera, gitarista a spevák Vladimír Václavek, dnes už legendárna postava brnenskej alternatívnej hudobnej scény 90-tych rokov minulého storočia. Jeho domovská skupina Dunaj, neskôr E alebo spolupráca s Ivou Bittovou, Čikori či projekty Rale a VRM patria k tomu najzaujímavejšiemu, čo priniesla česká hudobná scéna posledných desaťročí. Postupný odklon od rockových začiatkov k súčasnému takmer minimalistickému „folku jedného muža“ ho pred niekoľkými rokmi opäť postavil do centra pozornosti hudobných fajnšmekrov.
Do Trenčína tento raz nepricestoval sám, ale zobral so sebou vynikajúceho bubeníka a perkusistu Miloša Dvořáčka, s ktorým počas koncertu viedol neopakovateľný muzikantský dialóg plný tajomných, vzrušujúcich nálad, nad ktorými šepkal, recitoval a spieval melódie zhudobnených básní. Václavek na koncerte zahral výber zo svojich troch sólových albumov a skôr, než sa diváci spamätali zo sugestívneho hudobného zážitku, bolo po koncerte a ani nestihli vytlieskať prídavok. Spokojní boli aj prítomní miestni muzikanti, ktorí ocenili kúzlenie oboch hráčov so zvukovými procesormi, pomocou ktorých vrstvili a násobili jednotlivé vokály i tóny gitary.
Slávnostné otvorenie artkina Metro opätovne pripomenulo, aký výnimočný multimediálny priestor pre kvalitné umenie v Trenčíne vznikol.
Výstavu fotografií Srí Lanka - rok po tsunami, môžete navštíviť do konca mája.