ojoch, Walter Fischbacher na klávesoch a Noboru Kinukawa na basgitare, ktorý vystriedal Steve Clarka.
Rodák z Bernolákova Laco Deczi patril do 80-tych rokov medzi špičku jazzových hudobníkov v Československu. Po skončení vojenskej základnej služby odišiel do Prahy, kde hral s vtedajšími najlepšími hudobníkmi. V roku 1984 emigroval do Nemecka a odtiaľ po pol roku do USA. „S bolševikom sa to už nedalo vydržať, tak sme sa s Vajcom dohodli, že musíme ujsť, pretože tu už nebola žiadna budúcnosť.“ Deczi hral v Amerike už v roku 1980 s big bandom Sonnyho Constanca, ktorý ho mal čakať po prílete do Ameriky na letisku v Baltimore. Ako sa ukázalo, na letisku nikto nečakal a tak Laco spolu s rodinou musel začať od piky. Trvalo niekoľko rokov, kým sa aklimatizoval na nové muzikantské i životné podmienky. V súčasnosti žije v dome na pobreží Long Island Side, hodinu od New Yorku. „Ja som zistil až po niekoľkých rokoch, ako to tam presne funguje. Dôležité je, aby o vás vedeli muzikanti. Po čase sme spolu s Vajcom získali medzi muzikantmi meno, takže sa kšefty rozbehli,“ spomína na svoje americké začiatky. Dnes hráva v New Yorku a ďalších amerických mestách, nahráva albumy vo svojom vlastnom nahrávacom štúdiu, vydáva albumy a koncertuje v Európe.
Emigrácia pred rokom 1989 bola považovaná za zločin proti socialistickému zriadeniu a pre Decziho znamenala zavreté dvere domov.
Po páde komunizmu sa situácia zmenila a Deczi sa môže pravidelne vracať na Slovensko a do Českej republiky, kde odvtedy odohral množstvo koncertov. Patrí k tým šťastným umelcom, ktorí dokázali osloviť nové generácie publika. Nenechajte si ujsť ďalšiu príležitosť počuť tohto výborného, neopakovateľného hudobníka.
Pre čitateľov Trenčianskych novín máme pripravenú súťaž o vstupenky, ktoré môžete vyhrať, ak nám včas zašlete vyplnený kupón.
