Autor patrí k najvýznamnejším súčasným tvorcom slovenskej čiernobielej krajinárskej fotografie. Jeho výtvarné cítenie, kultivované desaťročiami neúnavného hľadania správneho okamihu, je zárukou, že sa vám nestane, aby ste čo i len pri jednej fotografii prešli bez povšimnutia.
Témy vystavených fotografií hľadal predovšetkým uprostred myjavských kopaníc, pričom nezaprie oko znalca tohto krásneho, aj keď drsného prostredia.
Fotografie prinášajú láskavý pohľad na krajinu a jednoduchých ľudí, bez akýchkoľvek náznakov hľadania zdanlivo atraktívnych papparaziovských pohľadov do ich súkromia vzdialeného z dosahu digitálnej civilizácie. Cez svoje fotografie nám ponúka takmer zabudnutú ľudskú hodnotu - pokoru k prírode, životu a ľuďom, bez ktorej by sa svet rútil do slepej uličky.
„Na výstave sú zastúpené témy, o ktoré sa zaujímam v poslednej dobe - krajina, zátišia a portréty z dlhodobého cyklu Ľudia z kopaníc, ktorému sa systematicky venujem 6-7 rokov. Do tejto výstavnej kolekcie sa dostalo viac ako 70 fotografií z pôvodného výberu zhruba 100 snímok,“ povedal nám o výstave Igor Hečko.
Z portrétov ľudí na fotografiách je možné vytušiť, že ich neurobil nevítaný cudzinec. „Málokto sa dá hneď fotografovať. Mám šťastie na priateľa poštára, ktorý v tom regióne pracuje, a tak ľudí z kopaníc osobne pozná. Občas idem s ním, s mnohými ma zoznámil. Veľa ľudí z mojich fotografiach už nežije, takže sú to pre mňa už veľmi vzácne dokumenty.“ Kompozície zátiší zložených zo zabudnutých každodenných predmetov vytvárajú nové výtvarné a významové súvislosti. „Fotografujem u kamaráta na povale, kde má množstvo zaujímavých vecí a je tam dobré svetlo.“
Fotografie Igora Hečka vznikajú klasickou mokrou cestou z čiernobieleho kinofilmu v tmavej komore, pri fotografovaní krajiny prechádza na stredný formát, aby zachytil jej drobnokresbu. „To však znamená obrovský batoh, veľký statív a moriť sa s tým po lese,“ dodáva s úsmevom autor.
Výstava fotografií Igora Hečka je pokojným zastavením sa uprostred hektického života mestského človeka začiatku 21. storočia, náhliaceho sa za svojimi pätnástimi minútami slávy. Ak je vám blízka poézia starých čias zastavená v neopakovateľných okamihoch, výstava vám ponúkne niekoľko chvíľ oslobodzujúceho tichého azylu uprostred hlučného davu.
