Peter Hajduch: Fotografovať som začal „na rozkaz“

Ján Hajduch a Peter Hajduch - otec a syn. Prvý je klasik slovenskej fotografie, druhý - jeden z významných slovenských fotografov druhej polovice 20. storočia. Výber z ich tvorby sme mohli vidieť na nedávnej výstave pri príležitosti stého výročia narodeni

a Jána Hajducha v Trenčianskom múzeu. O otcovi, ale aj o svojej tvorbe a zážitkoch pri fotografovaní sme sa porozprávali s Petrom Hajduchom.

Ján Hajduch
„Otec začal fotiť niekedy začiatkom dvadsiatych rokov, možno ešte skôr. Fotografoval vlastného psa, ale aj pohľady na Trenčín - parky, mesto spoza Váhu, na kubranskú Sihoť...,” hovorí o otcových fotografických začiatkoch syn Peter. Fotografovanie zintenzívnil v druhej polovici dvadsiatych rokov, keď sa do Trenčína prisťahoval magister Ján Halaša. Spriatelili sa. Ich kamarátstvo prežilo viac ako šesťdesiat rokov bez jediného konfliktu... Neskôr sa k nim pridávali ďalší ľudia so záujmom o fotografiu. V Trenčíne bola vtedy pomerne silná skupina nadšencov. Chodili spolu na výlety, fotografovali. V štyridsiatych rokoch prišiel do Trenčína županovať starý pán Kállay, ktorý vedel fotografom pomôcť z moci úradnej. K Trenčanom sa pridal aj mladý Karol Kállay.

SkryťVypnúť reklamu

Demänovské jaskyne
Začiatkom štyridsiatych rokov Ján Hajduch spolu s Halašom začali chodiť do Demänovských jaskýň. Okrajovo sa zúčastňovali aj na ich prieskume a objavovaní a popri tom fotografovali. „Myslím si, že boli prví, ktorí odtiaľ priniesli kvalitné fotografie, pričom ako „záblesk“ používali magnézium.” Niekoľko záberov im uverejnili v časopise Krásy Slovenska. Na spoluprácu s týmto časopisom boli zvlášť pyšní. Zaujímavosťou je, že nevychádzal vo veľkom náklade. Tlačili iba toľko výtlačkov, koľko mali predplatiteľov.
Jaskyne neskôr začali fotografovať aj farebne. Halaša nemal v spoluvlastníctve iba lekáreň, ale aj drogériu a tak vedel zabezpečiť aj farebné filmy. Dokonca cez vojnu kdesi zohnal kvalitné Kodaky, ktoré sa spracovávali v Londýne. V Európe sa bojovalo, ale nebol problém poslať do Anglicka film na vyvolanie. O dva týždne sa vrátil spracovaný už aj vo fotorámikoch.

SkryťVypnúť reklamu

Úspech v zahraničí
Po vojne na Slovensku vznikla cestovná kancelária Slovakotour, ktorá mala aj svoju vydavateľskú zložku a začala vydávať fotografické publikácie. Medzi inými aj knižku pohľadnicového formátu Demänová. Autorsky sa na nej podielali Hajduch s Halašom. Vyšla v dvojjazyčnej mutácii - slovenskej a českej a mala veľký úspech. Hoci bola vydaná vo veľkom náklade, ihneď bola rozpredaná. V recenzii v nemeckom fotografickom časopise Die Fotografie napísali, že išlo prinajmenej v Európe o prvú knižku s farebnými fotografiami podzemných priestorov jaskýň. „Pamätám si, ako otec v objatí s Halašom vypili fľašku vína, akí sú slávni...,” dodal s úsmevom Peter Hajduch.
Po zoštátnení súkromných vydavateľstiev, vzniklo vydavateľstvo Osveta, ktoré pokračovalo vo fotografických publikáciách. Ich redaktorom bol Eugen Lažišťan. Na vojenčine bol v Trenčíne a tak mal možnosť spoznať miestnych fotografov. Ich tvorba ho zaujala natoľko, že prvé knižky z Osvety nafotografovali Trenčania. Karol Kállay slovenské rieky, Ján Hajduch slovenské hrady a neskôr spolu s Halašom väčšiu čiernobielu knihu z Demänovských jaskýň. Podobných kníh sa vtedy vydávalo veľké množstvo. Každé mesto a pomaly aj každá dolina, mala svoju vlastnú fotografickú knihu. Vyšli publikácie Ponitrie, Pohronie, Považie, Slovenské hrady, Slovenské jaskyne, Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Malá a Veľka Fatra... Podobná vydavateľská činnosť v tom čase nemala v Európe obdobu.

SkryťVypnúť reklamu

Kto koho ovplyvňoval?
Jednou z najpopulárnejších Halašových fotografií bola Vysoká politika - zadymená krčma, do ktorej cez malé okno svieti slnko, pri stole sedia dvaja-traja chlapi a za pultom krčmár - v ponurom, rembrandtovskom svetle. „Otec s Halašom chodievali do krčmy vo Vršateckom Podhradí. Možno tam bola pekná krčmárka, to neviem, ale vraj tam robili široko ďaleko najlepšiu praženicu... Tak sa jednu nedeľu vybrali na praženicu. Fotoaparáty mali ako vždy so sebou. Otec rovnakú scénu odfotografoval od toho istého stola ako jeho priateľ. Podľa hodín nad výčapným pultom, otec o niečo skôr. Halaša fotografiu zrejme nazväčšoval skôr a poslal na výstavy. Možno keby ešte žili, ani sami by nevedeli povedať, kto je autorom ktorej kompozície alebo aranžovania figúr... To bola taká spolupráca. Oni nevedeli žiarliť na svoju prácu. Spájal ich vzťah k prírode a fotografovaniu. To z nich spravilo kamarátov. Perfektne sa dopĺňali - intelektuálne, v technickom zmysle, aj osobne.“

Na voľnej nohe
V päťdesiatych rokoch, po IX. zjazde KSČ zrušili všetky umelecké pospolitosti a urobili umelecké zväzy, ktoré pretrvali až do konca socializmu. Založený bol Československý zväz výtvarných umelcov, pri ktorom bola sekcia pre Slovensko a v nej sekcia úžitkového umenia, kde bola aj fotografia. Na Slovensko ju prišla zakladať Magdaléna Robinsonová z Prahy. Prvý raz do nej prijímali v roku 1953. Dostalo sa tam sedem-osem fotografov, medzi nimi aj Karol Kállay a Ján Hajduch. Dovtedy Hajduch pracoval na mestskom úrade, potom odišiel na voľnú nohu. „V roku 1971 otcovi zrušili členstvo vo zväze, podobne ako niektorým ďalším trenčianskym výtvarníkom. V období normalizácie po roku 1968 vtedajší predseda okresnej pobočky Zväzu potreboval splniť plán vylúčených. Aj tak sa likvidovala konkurencia,” dodáva syn Peter. V roku 1972 Ján Hajduch zomrel.

Peter Hajduch
„Po tom, ako v polovici päťdesiatch rokov mal otec druhý infarkt, jeden čas mu robilo problém chodiť do kopca. Pripravoval knižku Krásy Považia a to bolo fyzicky náročné. Tak ma posielal: Choď hore na tento hrad, choď na ten kopec a odfoť odtiaľ dedinu, takže ja som vlastne začal fotografovať „na rozkaz“. Vtedy som mal 14-15 rokov. Technické veci - nastavenie expozície, to bola jeho robota, ale kompozíciu som si nachádzal sám...,“ spomína na prvú spoluprácu s otcom Peter Hajduch. „Povedal mi, vybehni tam, nájdi si nejaké slušné popredie a fotografuj. On na mňa zatiaľ čakal dolu. Hodinu, dve, pol hodiny. Tak začalo moje fotografovanie, aj keď vtedy ma ešte k nemu nejako zvlášť neťahalo...“

Vzory
„Prvé impulzy a poučenia boli, samozrejme, od otca, ale niečo aj z literatúry. Asi som mal dané kompozičné a najmä čiernobiele videnie. Ale aby bol nejakým monopolným radcom alebo vzorom, to nie. Ja som ani nikdy nikoho takého nemal. Veľmi sa mi páčili horské fotografie Viléma Heckela, zábery obyčajných, prostých ľudí od Martina Martinčeka, fotografie Karola Kállaya zo sveta alebo technicky dokonalé fotografie Magdalény Robinsonovej, ale ja som išiel svojou cestou.”

Profesionalizácia
Fotografovaniu sa začal výraznejšie venovať po návrate z vojenčiny. Najskôr fotografoval otcove zákazky. Tak sa dostal k svojej prvej knihe Trenčín, ktorú už jeho otec nevládal zrealizovať.
Keď ďalší významný trenčiansky fotograf Anton Štubňa odchádzal na voľnú nohu, hľadal za seba náhradu do Galérie Miloša Alexandra Bazovského. Peter Hajduch, ktorý dovtedy pracoval v Zlatokove, jeho ponuku prijal. „Začal som tam robiť, ale nemal som fotografickú odbornú kvalifikáciu. Tak som si po protekcii vybavil výučný list. Robil som si ho v TOS-ke spolu s toskárskymi učňami, ktorí mai reparátne skúšky. Moja skúšobná komisia bol Tóno Štubňa. Ale písomku som robil normálne, tak ako sa malo.”
Práca v galérii bola zaujímavá, ibaže s malým platom. Predstava, že si popri nej privyrobí ako fotograf sa ukázala mylná. Galéria vtedy mala troch zamestnancov, vrátane riaditeľa a ekonómky. „Vlastne sme tam robili všetci všetko a ja som na nič iné vôbec nemal čas. Mal som rodinu, bolo treba zariaďovať byt. Dnes sa spomína, ako vtedy bolo lacno, že auto stálo 35-tisíc korún, ale to, že hrubý plat bol 1800 korún, sa už nehovorí.” Preto odišiel pracovať do Pamiatkovej správy, odkiaľ po reorganizácii odišiel. Medzičasom ho prijali do evidencie Slovenského fondu výtvarných umení a tak som zostal na voľnej nohe. „Keď sa jedna súdružka dozvedela, že nepracujem, v snahe zaliečať sa komunistom, udala ma na okresný národný výbor a odbor sociálnych vecí ma označil za parazita. Predvolali si ma ako zločinca, bol som pre nich nezamestnaný povaľač. Nepovažoval som totiž za potrebné niekomu vysvetľovať, že som na voľnej nohe...”
Ako profesionálny fotograf je autorom viacerých publikácií. Po Trenčíne nasledovalo Ponitrie, ďalšia kniha o Trenčíne vznikla v roku 1979 pri príležitosti 1800. výročia rímskeho nápisu na hradnej skale. Do jej obsahu však zasiahol odbor kultúry a tak nakoniec nedopadla podľa jeho predstáv. Napriek tomu bola vysoko hodnotená v časopise Revue fotografie. Zároveň sa podieľal na množstve kníh ako spoluautor. Jeho práce sa objavovali v časopisoch, významnú časť tvorila propagačná a reklamná fotografia.

Absurdistan
Pri jednej z ciest do Nového Mesta nad Váhom bolo ideálne svetlo na fotografovanie. Išiel okolo fabriky VUMA a naexponoval niekoľko záberov exteriéru. Po chvíli sa pri ňom objavil uniformovaný dôstojník a civil. Požiadali ho, aby ich nasledoval do kancelárie. Čakal tam na neho tajomný civil, ktorého dôstojník oslovoval „generál”:
„Prečo fotografujete práve tento objekt?”
„Potrebujem ho odfotografovať, čo vás je do toho,.”
„Ako sa to rozprávate so súdruhom generálom?” ozval sa dôstojník.
„Však on sa mi nepredstavil, nech mi ukáže preukaz,” nedal sa fotograf.
„Ja vám nemám čo ukazovať preukaz.”
„Keď sa chcete na túto tému so mnou rozprávať, buďte v uniforme, ako prikazuje predpis, alebo mi ukážte služobný preukaz. Alebo sem zavolajte verejnú bezpečnosť. Nech tá rozhodne.”
Generál tvrdil, že mal ísť na zvláštne oddelenie a vypýtať si povolenie na fotografovanie, lebo to je tajný podnik.
Krátko predtým bola v novinách informácia, že vo VUMA vyrobili výrobnú linku do Sovietskeho zväzu na výrobu žiaroviek do žigulákov: Súdruhovia prekročili plán, linku spravili o jeden a pol dňa skôr.
„Nie, tu nesmiete fotografovať,” trval na svojom generál.
„Keď je to tu tajné, tak sem dajte tabuľu zákaz fotografovania a ja tu nebudem fotografovať, alebo si pôjdem povolenie vypýtať,“ bránil sa Peter Hajduch.
Samozrejme, navrch musel mať generál: „Keby sme sem dali tabuľku zákaz fotografovania, tak objekt odtajníme a vrhnú sa nám sem nepriateľské zahraničné rozviedky.“
Tomu sa hovorí logika! „On je taký tajný, že sem ani nesmiete dať tabuľku, že je tajný?“
„Áno, je to tak, súdruh,“ a bolo po debate.

Hra osudu
Pred rokmi mal ateliér na trenčianskom sídlisku Juh. Susedovi z bytu o dve poschodia nad ním jedného dňa prasklo vodovodné potrubie. Voda unikala dva dni. Ateliér vyplavilo a fotografie a negatívy rozložené po stole a podlahe boli zničené. Fotograf sa o havárii dozvedel od suseda z bytu pod ateliérom. Myslel si, že voda tečie od neho. Vtedy už tiekla do poštových schránok. Veľká časť z tvorby Petra Hajducha sa tak nenávratne stratila.

Súčasnosť
„Som už dôchodca a fotím si najmä pre seba. Chcel by som však svoje fotografie opäť posielať na výstavy do zahraničia, tak ako kedysi, keď sa objavili aj na Salóne fotografie v Rumunsku, spolu s takými menami ako napríklad Henri-Cartier Bresson.” Uvažuje aj o monografii venovanej otcovej tvorbe, ale potešil by ho aj knižný výber z jeho fotografií.

Najčítanejšie na My Trenčín

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 405
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 549
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 12 084
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 018
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 723
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 544
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 047
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 243
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 974
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 675
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 488
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 8 781
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 394
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 393
  7. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 908
  8. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 829
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Futbal v Lubine minimálne pre túto sezónu končí.

Cez leto slávili „postup“. Na jeseň nezískali ani bod a na jar sa z VIII. ligy Juh odhlasujú.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


Súbežná jazda retro autobusov a električky počas 110. výročie jej prevádzky na trati Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice.

Na historickú železničnú trať medzi Trenčianskymi Teplicami a Trenčianskou Teplou vyrazí v nedeľu na tradičnú príležitostnú jazdu veľkonočná električka.


TASR
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 974
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 675
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 488
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 8 781
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 394
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 393
  7. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 908
  8. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 829
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu