u na byt, v ktorom žili. Bez zabezpečenia náhradného ubytovania. Ocitli sa doslova na ulici.
Rodina mala uzatvorenú nájomnú zmluvu so spoločnosťou Somer v domnienke, že je vlastník nehnuteľnosti. Somer mal však budovu iba v prenajme od firmy Merina. Keď sa rozhodla Merina nehnuteľnosť predať, získali ju iní vlastníci, ktorí bývali v dome. „Ponúkali aj nám, aby sme si byt odkúpili, ale takú sumu sme nemali,“ hovorí Zlatica Lazarová. Po odkúpení nehnuteľnosti požadovali vlastníci pre svoju potrebu aj byt, kde žili Lazarovci. Dali im výpoveď z bytu v októbri 2003. Lazarovci sa však obrátili na súd v Trenčíne. Ako uviedli terajší vlastníci súdu, byt odkúpili od Meriny a nepreverovali, či existujú nejaké nájomné zmluvy. O tom, že tam bývajú aj iní nájomníci, však vedeli.
Merina bola vlastníkom nehnuteľnosti a v roku 1995 uzatvorila zmluvu so spoločnosťou Somer o prenájme nebytových priestorov, súčasťou nájmu bol však aj obytný dom, ktorý neskôr Merina predala terajším vlastníkom. Spoločnosť Somer v čase, keď mala dom v nájme, uzatvorila zmluvu s Lazarovcami.
Ako uvádza samosudkyňa Eva Vékonyová, súd dospel k názoru, že zmluva v takej podobe v akej ju obe spoločnosti, Merina a Somer uzatvorili, je neurčitá a v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. „Ak spoločnosť Somer nikdy nebola v podstavení nájomcu domu Pod Sokolicami, teda nemohla uzatvoriť s Lazarovcami zmluvu o užívaní bytu. Za vzniknutej situácie, keď prvotná zmluva o nájme je pre svoju neurčitosť neplatná, nemohol Somer uzatvoriť s Lazarovcami ani zmluvu o podnájme. Nemohol, vzniknúť žiaden iný vzťah, ktorý by umožňoval Lazarovcom priestory v dome užívať.“ píše sa v rozsudku.
Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v marci tohto roku sa museli Lazarovci do dvoch týždňov vysťahovať. „Osobné veci a časť zariadenia sme dali rodine bratranca za Bánovce a väčšina tam ostala, oblečenie mám u kamarátky.“ Chvíľku sa ubytovali po známych, potom sa dostali do sociálneho domu Krištof. „Naše zariadenie nie je určené na trvalejšie bývanie pre rodinu s deťmi,“ uvádza pracovníčka Ivana Jurišová. „V dome sa nedá variť, podľa vnútorného poriadku musia muži a ženy bývať oddelene, aj keď ide o rodinu. „Moje deti nemali napríklad krupicovú kašu, lebo im ju nemám kde uvariť, S otcom sa stretáme na chodbe. So svojou ťažkou až bezvýchodiskovou situáciou sa obrátili aj na mesto.
Podľa hovorcu mestského úradu Tibor Hlobeňa Mesto Trenčín pozná zlú situáciu rodiny Lazarovcov, no ich bytovú situáciu však nedokáže ani pri najlepšej vôli okamžite riešiť. Nedisponuje totiž voľnými ubytovacími kapacitami pre ľudí v núdzi. Jediný zatiaľ neobsadený byt na Kasárenskej ul. je dočasne zablokovaný na žiadosť exekútorského úradu do vyriešenia prípadu nezamestnanej matky s dvoma deťmi, ktorá z objektívnych príčin dlhuje za služby spojené s užívaním bytu. Iné priestory pre núdzové bývanie nemá. Mesto však podľa Hlobeňa bude naďalej hľadať ďalšie možnosti pomoci rodine Lazarovcov.
Ako dočasné riešenie im navrhli ubytovať deti vo veku 15. 12 a 9 rokov počas pracovného týždňa na internáte Špeciálnej ZŠ na Ul. Ľ. Stárka za finančnej spoluúčasti mesta. S týmto riešením nesúhlasia. „Situáciu by to nepomohlo, veď cez víkendy internát nefunguje a idú prázdniny,“ upozorňuje Zlatica.
Lazarovci sa však nemôžu zbaviť pocitu, že na nich spravili podvod. „Hoci sme si poctivo platili, boli sme vysťahovaní.“ Prečo nie sú postihnuteľní pôvodcovia ich problémov, či zmluvy boli neurčito koncipované zmluvy zámerne, alebo omylom ani nehľadajú odpoveď. Nepodali si ani odvolanie proti rozsudku. Ako uviedla Zlatica Lazarová, ich situáciu by to nezmenilo a chyby minulosti nevyriešilo.