Chorobopisy žijúcich ľudí, ktoré sú uložené v nemocničnom archíve sa uchovávajú 100 rokov od narodenia a rovnako aj chorobopisy pacientov, ktorí v nemocnici ležali. „Záznamy pacientov, ktorí boli v nemocnici ošetrení, sa archivujú iba tri roky,“ uviedla archivárka trenčianskej nemocnice s poliklinikou Daniela Alokšová. Podľa jej slov sa nikdy nevyraďujú pôrodné knihy. „Ľudia nám telefonujú, aby zistili, kedy sa narodili, lebo si chcú dať spraviť horoskop,“ prezradila Alokšová. Chcú poznať dátum, presnú minútu a podľa jej slov sa na nich v poslednej dobe obracajú mladé páry, pretože im vraj jeden doktor podľa minúty narodenia vraj vie určiť pohlavie ešte nenarodeného dieťaťa. „Vraj si tieto informácie našli na internete a skutočne to vychádza,“ prezradila archivárka.
Na archív sa obracajú aj lekári z nemocnice. Interné oddelenie si pomocou archívnych záznamov zisťuje pôvody diagnóz, ktoré sa opakujú i dôvody prečo vznikajú. „Ak niekto príde po desiatich rokoch, že sa mu choroba zopakovala, tak sa jeho starý záznam spojí s novým,“ vysvetlila Alokšová. Kvôli genetike sa o archívne záznamy zosnulých zaujímajú aj rodinní príslušníci, ktorí takto skúmajú, či nemajú v rodine závažné dedičné ochorenia.
„Keď idú pacienti k novému doktorovi, prídu si k nám nahliadnuť do svojho záznamu a na požiadanie môžu dostať aj fotokópiu,“ uviedla.
Archivované údaje podľa Alokšovej využívajú aj súdy, ktoré si takto potvrdzujú zdravotný stav či príčinu úmrtia hlavne kvôli rodinným sporom. V nemocničnom archíve sa nachádzajú aj osobné spisy zamestnancov, faktúry, úľavy na daniach. Niektoré údaje sú ale neprístupné a ide najmä o prípady zisťovania biologických rodičov, ktoré súd zatiaľ nikdy nepovolil.
Každý dokument má podľa pracovníčky archívu svoju skartačnú dobu, ktorá sa ale pri určitých záznamoch môže meniť. Niektorým sa životnosť predĺži a iným skráti.
Tým, že sa chorobopisy archivujú až sto rokov, nahromadilo sa v archíve veľmi veľa spisov, ktoré tvoria spolu trinásť archívov rôzne rozmiestnených po areáli nemocnice. „Ukladali sme ich podľa toho, kde sa uvoľnili priestory,“ uviedla Alokšová, ktorá ale priznala, že i v prípade skrátenia archivačnej doby niektorým spisov, sú schopní ukladať záznamy už iba desať rokov.
Práca archivára nie je jednoduchou, ale našťastie im ju už uľahčujú počítače. „Údaje sú v počítačoch od roku 1998, no staršie musíme stále hľadať fyzicky,“ priznala Alokšová.
