Pochopiteľne, ešte pred začiatkom sezóny sme si predsavzali jasný cieľ - postúpiť, do novovzniknutej II. ligy, ktorý sme nakoniec aj čestne splnili - hoci sme nepočítali s tým, že budeme na skvelom 2. mieste, nakoľko na jar sme sa sústredili predovšetkým na udržanie tejto priečky, v najhoršom prípade do 6. postupového miesta. Začiatok jari sme mali perfektný - remízovali sme v Štúrove, doma sme porazili Dol. Vestenice, v stretnutí s Topoľčanmi sa zranil stabilný hráč A. Šupka a postupne vypadli pre zranenia - Gardian, Ježík, Bočák a mužstvo sa citeľne oslabilo. Príležitosť dostali hráči z lavičky a výsledky boli dosť prekvapujúce, lebo nám začali „odchádzať“ dôležité body. Na ihriskách súperov sme však vsadili na hernú disciplínu celého mužstva, vychádzali sme zo zabezpečenej obrany do rýchlých protiútokov a najmä v tom bola naša veľká sila. Strelecký sa začali presadzovať Jurčák a Ščepko a to nám veľmi pomohlo - práve vďaka tomu sme si nakoniec udržali v konečnej tabuľke pekné 2. miesto.
Samozrejme, ešte pred začiatkom súťaže sme chceli „potiahnúť“ mužstvo až na prvú priečku, ale zranenia stabilných hráčov spravili svoje. Dá sa povedať, že rozhodujúci zápas bol doma s Močenokom, v ktorom sme viedli 1:0, ale po hrubej školáckej chybe obrany sme inkasovali vyrovnávajúci gól, ktoré by takéto kvalitné mužstvo rozhodne nemalo dostať. Možno, keby sme tento zápas vyhrali, situácia by bola trošku iná, ale po zraneniach opôr sme už taký silný káder nemali, aby sme aspoň v teoretickej rovine mohli uvažovať o prvej lige. Bolo by to pre nás veľa, asi nad naše sily, preto si myslím, že druhá liga je pre Novomešťanov bezosporu veľkým úspechom a motiváciou. Najlepší zápas sme odohrali v Štúrove, (prvý jarný duel) kde to bolo vtedy „vyhecované“ a rovnako sme mohli prehrať alebo vyhrať, nakoniec to však bola deľba bodov. Dobré zápas sme odohrali aj vo Vrábľoch, doma s Vrbovým (derby) a s Močenokom.
V jednotlivých stretnutiach zohral veľmi dôležitú úlohu S. Otočka, nakoľko bol pilierom a dirigentom zadných radov - najmä keď bolo treba mužstvo podržať a usmerniť. Odohral všetky majstrovské zápasy a s jeho výkonom môžem byť nadmieru spokojný. Brankár Hodulík síce nebol Volešákom, chýbal mu predovšetkým kľud, obrana už nebola taká kvalitná ako na jeseň. U hráčov však bolo vidieť patričnú vôlu zabojovať, čosi dokázať a to si u nich cením. Aj keď samotný kolektív hráčov nebol až taký silný, predsa len po zraneniach bol jednotný a ucelený a som rád, že dosiahol to, čo dosiahol a som nadmieru spokojný. Myslím si, že Nové Mesto nad Váhom sa v najbližšom období stane takou baštou futbalu na Považí, lebo pre futbal sa tu spravilo veľmi veľa, počnúc od vybudovania umelého trávnika, rekonštrukcie trávnatého koberca, opravy kabín, vodoliečby a pod.
Keď budú v tomto meste takto pokračovať, ďalšie úspechy sa určite čoskoro dostavia. Teraz, po odchode niektorých hráčov chceme dať mužstvo reálne dohromady, aby sme zodpovedne začali s prípravou na stretnutia v novej vyššej súťaži, kde nechceme hrať posledné husle, ale mienime sa tam rozhodne udomácniť a postupne sa popasovať o vyššie priečky.
