Išlo o medenú nádobu pospájkovanú potravinárskym cínom, ktorá sa plnila teplou vodou. Dedko ju pravidelne kládol babke k nohám pod perinu na spodnú časť postele. Oteplovátko malo tvar dvoch spojených panvíc. Navrchu bol šróbovací uzáver, dovnútra sa napúšťala vodovodná voda - čiže vodovodka. Potom sa oteplovátko postavilo na sporák čiže „šporheľt“ a voda sa vyhriala na takých, prepytujem, 80 grádov v Celzioch počítaných. Potom sa tento geniálny vynález vložil do postele k nohám a vyhrial perinu. Raz to dedko nezvládol. Išiel do pivnice po uhlie a na oteplovátko na sporáku zabudol. V zariadení sa vyvinula para, stúpol tlak a nastala druhá Hirošima. Jednoducho bum! Nič sa vlastne nestalo, k zraneniu osôb nedošlo a aj tak sme už chceli maľovať.
Neteší ma, že naše deti sa vyjadrujú čoraz jednoduchšie až primitívnejšie, hoci miesto narodenia im dalo do úst jeden z najkrajších jazykov na svete. Nevedia čo je oteplovátko. A už vôbec nezávidím slovenčinárkam a slovenčinárom, ak musia tieto surové jazykové tehly otesávať. Pritom by sa možno stačilo spoľahnúť na logiku a deti tak k láske k rodnému jazyku pritiahnuť. Väčšina slovenských výrazov má hlbokú logiku, akurát ju treba vysvetliť. A teraz poriadne odbočím od témy, ale veľkým oblúkom sa k nej vrátim. Dedko bol vynikajúcim znalcom húb a jeden čas bol aj poradcom v mykologickej poradni. Tam ľudia nosili huby, ktoré našli a ktorými si neboli „istí“. Dedko musel vyriecť ortieľ: „Tento je výborný s vajíčkami a tento zelený je priamo vynikajúci pre svokru“. Z Mníchovej Lehoty vždy priniesol kopy dubákov a iných vynikajúcich húb, ale vždy aj dva - tri klobúky muchotrávok. Babka navarila cukrový sirup, naliala ho do taniera a klobúk z muchotrávky položila do sirupu rebrami dole. Po čase klobúk napitý cukrom položila na tom istom tanieri rebrami navrch. Priletel otravný hmyz. Sadol na klobúk a cucol si sladkého moku. Prvýkrát a naposledy. Vtedy som ako dieťa pochopil, prečo je muchotrávka muchotrávkou. Trávi muchy. Generácie našich dedov a pradedov nepoznali všakovaké pesticídy, insekticídy, herbicídy a iné -ídy. Ale poznali muchotrávku. V slovníku Slovenského jazyka som sa dozvedel o asi 200 výrazoch, ktoré majú svoju vnútornú logiku. Ako muchotrávka. Ale naše deti to nevedia, lebo ich to nemá kto naučiť, presnejšie vysvetliť. A tak slovenčina pomaly zakapáva na nedostatok záujmu o krásny rodný jazyk.
