pretože v nás všetkých to vrie,“ zareagoval na môj prvý dojem.
Napriek tomu, že už ide o desiaty ročník?
Jasné, lebo každý ročník je iný. Spolu s nadšením sú tu aj pochybnosti. Je to prirodzený stav pred očakávaním zhmotnenia celoročnej roboty. Či všetko bude tak ako má byť, či všetci budú spokojní, či sa všetci vrátia zdraví domov. Pre toto všetko musíme urobiť maximum.
Čo dnes vnímaš ináč, ako pred rokmi, keď si s festivalom začínal?
Cítim to v mnohých veciach. Pri prvom ročníku sme napríklad vôbec netušili, na čo by nám mala byť ochranka. Teraz to už vieme - nie na usmerňovanie ľudí, aby sa nebodaj príliš netešili, ale na ich ochranu, ale aj ochranu celého priestoru, festivalových stavieb a samozrejme, aby na festival nechodili ľudia bez vstupeniek. Pri prvom ročníku sme ochranku zohnali až dve hodiny pred koncertom.
Veľa vecí sme sa naučili - od zdravotného a požiarneho zabezpečenia, narábania s technikou až po „narábanie“ s headlinermi... Požiadavky kapiel, ktoré nás kedysi prekvapovali dnes už berieme ako samozrejmosť.
Ako je to s výberom headlinerov na festival?
Vždy na jeseň oslovujeme množstvo skupín, či na budúci rok idú na turné. Z nich si potom vyberáme umelcov, ktorých by sme chceli a potom čakáme, čo je možné a čo nie. Na festivale napokon hrajú ľudia, ktorých dokážeme zaplatiť a v tom čase chcú hrať v tomto teritóriu, čo je zatiaľ asi najväčšia prekážka. Pohoda musí zapadnúť aj do ich cestovných plánov. Som veľmi spokojný, aké kapely budú hrať na tomto ročníku. Aj keď sa nám niektoré skupiny nepodarilo získať, ako napríklad Radiohead. Ale zasa sme zabezpečili kapely, po ktorých sme išli už niekoľko rokov - napríklad Zero 7. O amerických Pixies sme sa nikdy neuchádzali, lebo ohlásili iba jednu šnúru v roku 2004 a odrazu hrajú ďalej. Určite sme nechceli vybrať známe mená iba kvôli tomu, aby boli na plagáte.
Ešte stále vyberáš headlinerov podľa svojich srdcoviek. Nechávaš si v tom právo veta?
Viac-menej áno, ale nie vo všetkých žánroch. V tanečnej hudbe sa úplne spolieham na rady ľudí, ktorí sa jej venujú a podobne je to aj v klasickej hudbe. Vo world music sa radím s Potkanom - Vladimírom Potančokom, ktorý je predavačom v Artfóre. Ale aj v týchto žánroch sa snažím vyberať veci, ktoré sa mi niečím páčia. Napríklad neviem presne, čo hrá Marco Carola, jeden z headlinerov techno scény, ale od človeka, ktorý sa technu venuje mám záruku, že to bude super. Čo sa týka živých kapiel, tam si to snažím strážiť.
Stereo MC´s a Värttinä na Pohodu prídu už druhýkrát. Je to preto, že sú v tomto roku na turné niekde nablízku, alebo máš ešte aj iný dôvod?
Keď na Pohode hrali Stereo MC´s, povedal som si, že by som ich chcel ešte niekedy zopakovať. Len som nevedel, kedy. Sú pre mňa symbolom zmeny festivalu - boli prvým naozajstným headlinerom. Takisto chcem zopakovať Shanea MacGowana. Snažil som sa o neho v tomto roku, ale nevyšlo mi to. Určite sa o to pokúsim na budúci rok. Värttinä som chcel vyložene kvôli desiatemu výročiu. K nim mám srdcový vzťah už aj ako k ľuďom.
Keď sme sa spolu rozprávali na výročných koncertoch Bez ladu a skladu v decembri 2005, účasť tejto tvojej kapely na Pohode bola ešte veľmi neistá. Čo všetko sa muselo stať, aby sa ti podarilo kapelu zaradiť do festivalového programu?
My, ako skupina sa hádame úplne o všetkom. Keď sa stretneme, prvé tri hodiny sa dohadujeme ako budeme hrať, ďalšie tri hodiny sa rozprávame o tom, prečo nehrať, pričom sa opäť pohádame. Rozhodnutie padlo niekedy na jar, lebo vydávame DVD. To presvedčilo všetkých: Keď vydáme dévedéčko, tak ho na Pohode pokrstíme.
Aké špeciality si pripravil na desiate výročie Pohody?
Snažil som sa, aby sme zdôraznili veci, ktoré festival charakterizujú - žánrovú pestrosť v hudbe, ale aj posilnenie sprievodných aktivít a skvalitnenie služieb. Ale aj zdravotného zabezpečenia, ktoré máme vždy špičkovo pripravené, určite aj nad oficiálne normy. Samozrejme, naše služby neboli vždy tip-top. Učili sme sa napríklad, akú starostlivosť treba venovať záchodom. Myslím si, že od roku 2000 sú v poriadku. V tomto roku dávame veľký dôraz aj na sprchy, osvetlenie areálu alebo priestorové rozšírenie. Vzniknú dva nové priestory - jedným bude Zóna ticha a druhým zázemie medzi Kofola stage a Bažant stage. Veľa vecí sme odpozerali aj na zahraničných festivaloch.
Zóna ticha uprostred festivalu plnom hudby je zaujímavý nápad...
Zóna ticha bude pri kaplnke uprostred poľa medzi stromami, iba tristopäťdesiat metrov od pristávacej dráhy, ale pocitovo je to úplne iný, magický svet. Niečo podobné som zažil na festivale vo Veľkej Británii. Chodil som tam niekoľkokrát denne, len tak si sadnúť a oddýchnuť si od tlaku informácií, hudby a umenia, ktorý bol všade naokolo. U nás niečo podobné skúsime prvý raz. Som veľmi zvedavý, ako to bude fungovať. Ľudia by tam mali prísť, posedieť a rozprávať sa spolu bez toho, aby im tam niekto niečo prednášal, ukazoval alebo hral.
Pribudnú nejaké nové workshopy pre návštevníkov festivalu?
Festival sme rozšírili o tanec - budú tam tanečné workshopy, ale aj maliarske workshopy a tvorivé dielne na hrnčiarskom kruhu a krosnách. Na múre pri hlavnom pódiu sa budú po prvý raz kresliť graffiti, čo je podľa mňa úžasný symbol, lebo sa to stane na vojenskom letisku.
Samostatný priestor dostane Literárna kaviareň, v kine premietneme štyri predpremiéry, chýbať nebude už tradičná Liga za duševné zdravie.
Na tohoročnom festivale sa objavia aj dva divadelné trháky - monodrámy Kontrabas s Martinom Hubom a Tiso s Mariánom Labudom. To bol tiež jeden z tvojich nesplnených snov, festival povýšiť aj na špičkové divadelné fórum, podobne ako sa ti to podarilo v hudbe?
Divadlu sme sa dlho vyhýbali len preto, lebo sme ho nevedeli dobre pripraviť. Na festivale bolo prvýkrát pred dvomi rokmi, kedy nám to umožnil priestor letiska. Chcel by som, aby v budúcnosti Pohoda už nebola vnímaná tak výrazne ako čisto hudobný festival, ale skôr ako umelecký festival. Stretnutie ľudí nielen z hudby, ale aj mimo nej. Tak ako sa tu stretávajú rôzni návštevníci, podobné by to malo byť aj medzi účinkujúcimi. Divadelné predstavenie Kontrabas som videl niekoľko ráz a vždy som sa dobre zabával. Keď som bol na Tisovi, hneď som uvažoval o tom, že by som predstavenie chcel na festival. Je to veľmi silná téma. Myslím si, že v našom divadelnom šapitó získa ešte väčšiu silu - na lúke letiska, kam sa prídu ľudia zabávať, sa odrazu objaví takáto vážna informácia podaná fantastickým spôsobom. Na to som vyložene hrdý. Po predstavení bude nasledovať diskusná téma Tiso a voľby 2006, ktorá bola vybraná na jar, keď sme ešte nemohli tušiť výsledky júnových volieb. Diskusia nebude viazaná iba na voľby politické, ale aj ľudské. Teraz, vďaka nedávnym výsledkom volieb dostane ešte väčší význam, pretože som si nevedel predstaviť, že napríklad Slota sa ešte niekedy postaví na nohy a jeho strana bude dokonca aj vo vláde.
Býva dobrým zvykom, že na festivale sa objavujú aj účinkujúci z trenčianskeho regiónu. Na koho sa môžeme tešiť v tomto roku?
Tento rok to bude Karol Mikloš a Komorný orchester mesta Trenčín. O Miklošovi som uvažoval už niekoľko rokov, ale vždy to nejako nevyšlo. Raz nekoncertoval, inokedy sa nám do programu nezmestil. Hrá hudbu, ktorá sa možno akýmsi nedopatrením nestala frekventovanejšou. Myslím si, že je najvyšší čas, aby na festivale vystúpil. Z Trenčína bude aj Bez ladu a skladu (s úsmevom).
Na hlavnom pódiu Pohodu otvorí Marián Varga. V priebehu rokov sa stal akoby festivalovou „povinnou výbavou“...
Som rád, že Marián Varga sa stal akoby „povinnou“ súčasťou festivalu. U neho sa spája ľudský rozmer s hudobným - je to obdivuhodný človek. My, ako festival, by sme chceli byť rovnako hraví, tak ako on je hravý v hudbe a podobne ako on je veľmi slušný človek, my by sme chceli byť takí voči návštevníkom, aj voči sebe. Dokázal opustiť vody stredného prúdu, len kvôli svojej zásadovosti, že chce robiť inú hudbu. Je to obdivuhodné, to dokáže len málokto. To, že bude otvárať festival, sa mi zdá symbolické. Hrať bude aj v závere prvého dňa na svitaní.