avilo,“ spomína na svoje prvé dotyky s výtvarnou tvorbou.
Po skončení základnej školy sa mu splnil sen - prijali ho na na umeleckú priemyslovku do Uherského Hradišťa. „Odrazu prišlo k tomu, že pôjdem na sochárstvo. Dovtedy som sa modelovaniu nevenoval. Od sochára Ilju Holešovského som si požičal hlinu a pred skúškami rýchlo vymodeloval Lenina podľa busty.“ Zo strednej školy bol nadšený. „Chodil som tam na týždňovky, super život mimo rodičov. Žili sme tam možno až neadekvátny umelecký život,“ hovorí s úsmevom. Dodnes ju považuje za najlepšiu školu, do akej chodil. „Kedysi to bola vysoká škola umeleckého priemyslu, ktorú tam presťahovali zo Zlína.“ Ako zdôrazňuje, vysokoškolsky charakter si zachovala aj naďalej. Spolu so spolužiakmi absolvoval prieskumy a polročné práce, všetko fungovalo ako na vysokej škole, aj keď so štatútom umeleckej priemyslovky. Študoval kameňosochárstvo, naučil sa remeslo, ako sekať do kameňa, ale neobišlo ho ani modelovanie či kreslenie aktov.
Na vysokú školu sa hneď nedostal, tak nastúpil ako výtvarník do Osvetového kultúrneho strediska v Trenčíne, odkiaľ odišiel na dva roky na vojenskú základnú službu. Počas druhého roku vojenčiny robil prijímacie skúšky znovu, tento raz už úspešne. Prijatý bol na bratislavskú Vysokú školu výtvarných umení, odbor reštaurovanie. „Aj keď mojím snom nebolo stať sa práve reštaurátorom, tento odbor bol šancou, ako sa dostať do školy.“ Po druhom ročníku štúdia reštaurovania chcel prestúpiť na sochárstvo k profesorovi Kulichovi. Ten však takéto prestupy nepodporoval. „Dnes to neľutujem, pretože mám slobodnejší pohľad na tvorbu. Nie som poznačený zbytočným akademizmom.“
Zo svojej doterajšej reštaurátorskej práce najradšej spomína na Piaristický kostol v Trenčíne. „Výzdoba kostola bola urobená výtvarne zručne. Sochárska výzdoba je veľmi kvalitná, nerobil ju žiadny regionálny sochár. Pri reštaurovaní som sa musel vžiť do jeho myslenia a prispôsobiť jeho modelácii, aby rekonštruované časti spolu s pôvodnými pôsobili ako jeden celok.“ Na reštaurovaní výzdoby kostola pracoval s prestávkami od roku 1997 do roku 2005. „Nechal som tam kus života. Vždy keď idem okolo a pozriem sa dovnútra, hovorím si, že je to moja anonymná galéria.“
Remeslo reštaurovania mu otvára nielen iné pohľady na tvorbu po technologickej stránke, ale kontakt so starým umením ho obohacuje aj o hlboké umelecké a ľudské zážitky.
„Keď ľudia vstúpia do Piaristického kostola a pozerajú sa na klenbu, pri pohľade na štukovú výtvarnú výzdobu a nástenné maľby zažívajú príjemné pocity. Ja tento priestor poznám aj z druhej strany. Keď sme kostol reštaurovali, prichádzali sme skoro ráno. Prítmie interiéru presvetľovali prvé lúče vychádzajúceho slnka, boli sme sami, všade naokolo ticho. Vystúpili sme po lešeniach a posadili sa k sochám. Zažíval som vtedy zvláštny, ťažko opísateľný pocit dotyku s 300-ročnou históriou, ktorý sa možno spätne premietne aj do mojej voľnej tvorby.“
Vo voľnej tvorbe nepatrí k výtvarníkom, ktorí maľujú obrazy ako na bežiacom páse. „Trvá mi to trošku dlhšie, mojou ambíciou nie je maľovať na objednávku, len aby som obraz predal, alebo aby som sa zapáčil. Zakaždým mi je ľúto, keď niektorý dávam preč. Dokonca mám zlý pocit, že sa ho akoby zbavujem.“
Rád maľuje klasickou technikou olejomaľby, do ktorej vkladá prvky reštaurátorskej tvorby, jeho srdcovou záležitosťou je kresba šelakom, ktorý podľa neho výborne vyjadruje tajomné vnútorné priestory v mysliach ľudí. Vo svojej tvorbe používa zlatenie, strieborné plátky chránené lazúrami proti oxidácii, nepohrdne umelým kameňom.
„Živím sa reštaurovaním a tak voľnú tvorbu môžem realizovať podľa svojich predstáv,“ dodáva na záver.
VIZITKA
Narodil sa 17. februára 1959 v Chocholnej. Keď mal štyri roky, spolu s rodičmi sa presťahoval do Trenčína, kde vychodil základnú školu. Po absolvovaní Strednej umeleckopriemyselnej školy v Uherskom Hradišti, kde vyštudoval odbor kameňosochárstvo nastúpil ako výtvarník do trenčianskeho Okresného osvetového strediska.
Po základnej vojenskej službe nastúpil na bratislavskú Vysokú školu výtvarných umení ktorú ukončil v roku 1987. Odvtedy pôsobí v slobodnom povolaní. Je ženatý, má dve deti, 17-ročnú Paulu a 13-ročného Šimona. Žije v Trenčíne-Zlatovciach.
