Chýbali skupiny historického šermu z Čiech, ktoré bývali pravidelnými účastníkmi. Organizátor Jaroslav Matejka z Bludných rytierov - Združenia hradu Beckov to odôvodňuje slabou ekonomickou situáciou vojvodu Stibora. „Nemôže si dovoliť mať toľko vojakov,“ konštatuje s dávkou recesie a upozorňuje, že sa „nachádzame v roku 1434.“
Dobýjanie začalo pod hradbami Beckovského hradu. Po počiatočnej slovnej prestrelke sa k slovu dostali aj repliky stredovekých palných zbraní. Husiti zaútočili na opevnené hradby niekoľkokrát, vojaci vojvodu Stibora útoky odrazili. Útočiacim husitom pomáhali aj lukostrelci z Dubnice nad Váhom a Kremnice, ktorí s milimetrovou presnosťou zasahovali citlivé miesta na tele vypchatého panáka. Husiti sa pokúšali baranidlom prelomiť obranný drevený val na prístupovej ceste do hradu, podarilo sa im to až druhý pokus. Ani ten neznamenal víťazstvo a vojvodovi vojaci zahnali husitov pod hradby, kde v priamom boji muža proti mužovi útok odrazili. „Ale hrozba trvá. Spoliehame sa na našu zbraň - katapult,“ objasňuje Matejka. Po skončení bojov sa partia vojakov vojvodu Stibora pokúšala zaznamenať rekord v dostrele kameňom dobovým katapultom. V sobotu dokázali odpáliť kameň najďalej do vzdialenosti 56,2 metra, hoci deň predtým lietali kamenné strely aj do väčšej vzdialenosti. Úspechom však nebola vzdialenosť, ale skutočnosť, že kamene „nelikvidovali“ vo väčšej miere obsluhovačov katapultu, ako sa to párkrát stalo.
Súčasťou letných slávností bol aj kultúrny program, jarmok s klasickou ponukou od ľudových remeselných výrobkov až po krikľavé gýče a ako to už, počas beckovských letných slávností býva takmer pravidlom, aj typická letná búrka
