na Mierovom námestí v Trenčíne. „Začínali sme v roku 2003 ako voľné zoskupenie profesionálnych hudobníkov a hercov, ktorí mali obrovskú chuť stáť na javisku. Naše prvé kočovné pódium malo 4x4 metre a stavali sme si ho sami. Dnes, šesť týždňov pred otvorením druhej sezóny Hudobného divadla Trenčín už máme, vďaka naším mecenášom, kompletnú javiskovú techniku, veľké drevené pódium 4x9m, portálovú konštrukciu a v súčasnosti riešime ukotvenie opony, divadelných šálov a osvetlenia.“
Staré kino Metro skončilo svoju prevádzku v januári tohto roku a odovzdalo štafetu dvom samostatným subjektom – Občianskemu združeniu Finestrina, ktoré postupne prispôsobuje priestor pre potreby profesionálneho divadla a stará sa o jeho dramaturgiu a Občianskemu združeniu LampArt, ktoré tu prevádzkuje Art Kino.
Po desiatich mesiacoch práce Hudobné divadlo Trenčín odpremiérovalo päť nových hudobnodramatických titulov. Divadlo hrá v priemere dve predstavenia za mesiac, ktoré podľa štatistiky navštevuje priemerne okolo 150 divákov. „Je to úspech. Najmä v meste, o ktorom sa ešte donedávna myslelo, že o divadlo tu nie je záujem,“ pripomína Odokienko.
Pre najbližšiu budúcnosť divadla v Trenčíne vidí Metro ako dobrú voľbu. „Je v centre mesta, ľudia sa tu cítia príjemne, priestranné schodisko má svoj šarm a súčasné javisko je pre divadlo komorného typu dostačujúce. Nechýbajú ani slušne vybavené toalety, na čom stroskotáva na divadlo lepšie vybavená Hviezda.“ Sú tu však aj nevýhody. „Po polroku koexistencie s Art Kinom vidíme, že pri výrobe predstavení a najmä v poslednej fáze pred samotnou premiérou sa na tento priestor nemôžeme viazať. Máme niekoľko koprodukčných zmlúv s agentúrami v Žiline a Bratislave. Tým rastú náklady na vznik predstavení, ale naši herci sa môžu spoľahnúť na nerušené skúšobné obdobie v priestoroch ako Mestské divadlo Žilina, či bratislavský Cultus Nivy,“ komentuje problémy líder Hudobného divadla.
Zákulisie Metra, ktoré má svoj samostatný vchod od farských schodov, už nestačí na uskladnenie všetkých kulís a kostýmov. „Prednedávnom do tohto priestoru zatiekla kanalizácia. Časť kostýmov a rekvizít je zničená, ale aj to, čo sme zachránili, sa celé späť do Metra nezmestí – inventár je príliš objemný, sedem kompletných inscenácií takmer nevošlo do kamióna,“ konštatuje.
Art kino a Hudobné divadlo sa o priestor Metra delia pol na pol. Ako uvádza Ondrej Odokienko, dizajn priestoru by bol pri precíznom dodržaní tohto delenia dosť schizofrenický. „Divadlo, ako ho vidí Finestrina, potrebuje červené koberce, noblesu a pri premiérach i pohár šampanského. Ak získame podporu partnerov, radi by sme aspoň v bočných priestoroch vybudovali samostatné divadelné foyer ako čisto divadelný východ z hlavnej sály. Únikové východy tým zostanú zachované a mesto získa nový – rýdzo divadelný priestor, vhodný na vernisáže, tlačové konferencie a neformálne rozhovory premiérových hostí, ktorí sa po predstavení neponáhľajú domov,“ dodáva.
