mením.
Furmanská súťaž Idú furmani sa v obci konala už po tretíkrát. Podľa slov starostu Františka Ježíka bol prvý ročník iba pokusným, no nakoniec z neho vznikla krásna tradícia. Otcom celej myšlienky sa pred tromi rokmi stal Jaroslav Slezáček, ktorý sa zúčastňoval konských súťaží a niečo podobné navrhol pripraviť na výročie obce. „Myslel som, že to spravíme raz na ukážku a bude koniec, no teraz sa toho už neviem zbaviť, je to už zápal,“ povedal Slezáček.
Akciu začali účastníci spoločne v krojoch pri kultúrnom dome, odkiaľ sa pobral sprievod na kočoch až do hôr. Tu sedem párov ťažných chladnokrvníkov súťažilo v štyroch tradičných disciplínach, ktorými boli slalom, ťahanie dreva, preskakovanie klady a ťahanie saní. Pri všetkých disciplínach sa kládol dôraz hlavne na čas a pri slalome bola prvoradá ovládateľnosť koňa. Úlohou furmana bolo previesť čo najskôr svoj záprah pomedzi kužele tak, aby ani jeden nezhodili. Tu sa ukázala výhoda majiteľov kratších koní, ktoré sa lepšie vmestili medzi kužele a vďaka kratším opratám sa lepšie ovládali. Pri ťahaní dreva bola dôležitá presnosť a pri ťahaní saní s betónovou záťažou sa zas ukázali tí najlepší siláci.
Furmanom bolo povolené používať bič, no ak by ním koňa nemilosrdne bili, boli by zo súťaže diskvalifikovaní. „Kôň musí mať dobré obraty, aby nezhodil kužele a musí hlavne počúvať,“ uviedol Patrik Játy z Bytče, ktorý so svojím otcom súťaží po celom Slovensku a taktiež organizuje podobnú akciu.
Pri trampských pesničkách a rinčaní zvoncov súťažili krásne nazdobené kone taktiež o toho najsilnejšieho a najkrajšieho. Okrem veľkých ťažných koní sa na akcii zúčastnili aj malí poníci. Mladučký chovateľ Marek Kitoš si svoj konský pár priviezol z bratislavskej ZOO. So svojimi miláčikmi sa zúčastnil aj viacerých furmanských súťaží. Ako prezradil, vždy dostal cenu za účasť, no tentokrát poníci nesúťažili, iba vozením robili radosť deťom.
