Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Osobnosť regiónu: ochranca prírody, popularizátor vedy a techniky Milan Mikuš

Milan Mikuš mal k prírode od malička veľmi blízko. Vyrastal v malebnej dedinke Krtovce v severozápadnej časti nitrianskej sprašovej pahorkatiny. „Dedko tu bol správca školy.

Škola mala pridelený majetok, niekoľko árov. Dedko nechoval kone, tak nám pozemky obrábal jeden gazda z Krtoviec. Jeho syn Karolko bol môj najlepší priateľ. Bol o 18 rokov starší, chodil s koňmi orať, brával ma so sebou.“ Odtiaľ získal lásku k prírode a najmä ku koňom. Pôvodne chcel ísť študovať lesníctvo, napokon vyštudoval Štátnu vyššiu školu hospodársku. Pracovať začal na Povereníctve poľnohospodárstva, na oddelení chovu koní. V roku 1951 musel odísť do výroby z politických dôvodov. Dostal sa do strojárskeho podniku v Dubnici nad Váhom. „Strojarina ma vôbec nebavila a keď ma postavili pred vŕtačku, bol som z toho nešťastný. Samá páka, gombík.“ Ešte z pôsobenia v Bratislave mal kontakty s riaditeľmi ústavov chovu koní. „Riaditeľ v Motešiciach mi vybavil po známosti, aby ma z Dubnice prepustili a nastúpil som do Motešíc za ošetrovateľa plemenných žrebcov.“

Skryť Vypnúť reklamu

Bola to zaujímavá práca, ostal tu takmer 11 rokov. Okrem kŕmenia, čistenia a ostatnej starostlivosti bolo treba s koňmi každý deň jazdiť. Pretekársky si však netrúfol, no dostihov sa aj tak zúčastňoval. Ako rozhodca.
V motešických stajniach bývalo aj okolo 400 koní. Chovali anglických plnokrvníkov a polokrvníkov. „Aj arabov, tie sú výborné ťažné kone, sú húževnaté, no nie tak rýchle.“ Špecializovali sa na Furioso. „Teraz je tam sotva 40 koní, chov v Motešiciach je prakticky zlikvidovaný,“ uvádza Mikuš. Odchovali tu vynikajúce kone, víťazov významných dostihov a pretekov, medzi nimi aj trojnásobného víťaza Veľkej pardubickej Koroka, jubilejnú stú vyhrala taktiež „motešičanka“ Libentína. „Väčšinou polokrvníci sú vhodné na parkúry a plnokrvníci na dostihy,“ vysvetľuje Mikuš. Medzi chovanými koňmi mal aj svojich obľúbencov. „Bolo tam veľa koní, ale ani jeden nebol zlý. Zlý kôň musel mať zlého gazdu,“ vysvetľuje Mikuš. „Kone sú od narodenia dobré, len človek ho pokazí, keď ho trýzni, bije.“ Neskôr viedol v Motešiciach celú plemennú evidenciu. Počas pôsobenia v Motešiciach sa zoznámil s učiteľkou škôlky Stázkou, ktorú si vzal za manželku. No krátko po svadbe ho preložili na štátne závodisko do Bratislavy. „Od jari až do jesene som nebol vôbec doma, tak som dal výpoveď a išiel som učiť do Topoľčianok do školy jazdcov a chovateľov.“ Po presťahovaní školy sa vrátil naspäť do Motešíc. V rezorte poľnohospodárstva pracoval na rozličných postoch až do odchodu na dôchodok v roku 1986. Potom sa mohol naplno venovať svojim záľubám – ochrane prírody a krajiny a bádateľskej práci v oblasti dejín prírodných vied.

Skryť Vypnúť reklamu

„Už v roku 1959 som založil prvú hliadku ochrany prírody na Slovensku,“ spomína Mikuš. Ako hovorí, podnetom bol časopis ABC, kde o takejto činnosti s deťmi písali. „Chodili deti z okolia Motešíc, detí bývalo v krúžku okolo 15. Deťom treba vštepovať lásku k prírody, učiť ich nielen ju poznať, ale aj chrániť.“ Každú sobotu, po práci, lebo vtedy sa ešte robilo, sa vybrali do prírody pozorovať zvieratá a krajinu. Spravili si svoju rezerváciu Ostrá hora. Vysvetľoval deťom, že kvety a niektoré druhy napríklad obľúbené poniklece nie sú vhodné na presádzanie. „Ak nie sú na pôvodnom mieste tak sa veľa rastlín znehodnocuje. Našli sme v lokalite okolitých vrchov napríklad modlivku, ani sme nevedeli, že sa vyskytuje v tejto oblasti.“ Aj po presťahovaní do Trenčína Milan Mikuš pokračoval v environmentálnej činnosti a založil Klub mladých ochrancov prírody. Viedol ho 21 rokov. Pre prírodné vedy nadchol mnohých mladých ľudí, ktorí sa potom tejto oblasti venovali aj profesionálne. „Chodili deti z celého aj vzdialenejšieho, okolia, stretali sme sa raz mesačne. V lete sme putovali po rezerváciách a po stopách prírodovedcov, v zime sme mali prednášky. Každé leto sme organizovali týždňový tábor,“ spomína Mikuš. Ťažké obdobie zažil, keď mu zakázali po 21 rokoch viesť klub. „Dôvodom bolo obvinenie, že vodím deti po farách a kostoloch.“

Skryť Vypnúť reklamu

Založil pobočku Slovenskej spoločnosti pre dejiny a vied a techniky pri Slovenskej akadémii vied s cieľom propagovať významné osobnosti trenčianskeho regiónu a históriu prírodných a technických vied. Do tohto obdobia spadá začiatok sledovania a zbierania životopisov významných prírodovedcov. V roku 1983 napísal aj svoju prvú publikáciu. Odvtedy vydal množstvo statí, článkov, publikácií. V roku 2003 dokončil svoje najrozsiahlejšie dielo Biobibliografický slovník prírodovedcov a lekárov Trenčianskeho kraja od najstarších čias po súčasnosť, kde zmapoval životné osudy viac ako 800 osobností. Za knihu dostal spolu s Verejnou knižnicou Michala Rešetku v Trenčíne celoslovenské ocenenie za vydavateľský počin roka. „Pátral som po archívoch, knižniciach, po kronikách po dedinách, kde sa čo dalo, tam som hľadal,“ opisuje know-how svojej práce Mikuš. Objavil mnohé osobnosti regionálnej histórie, najmä prírodovedcov, rodákov, o ktorých nevedeli ani v ich rodných obciach. Za necelé tri roky od vydania knihy Milan Mikuš nezaháľal a pripravil ďalších 150 nových životopisov. Či vyjde doplnené vydanie slovníka, nevie. „Nemám peniaze, aby som to sám financoval.“
Pripravuje aj materiál o významných františkánoch na Slovensku. Má zaznamenané osudy 120 ľudí, ktorí boli členmi rádu svätého Františka z Assisi. „Boli medzi nimi vynikajúci básnici, historici, spisovatelia, vynikali aj v exaktných vedách, boli matematici, pôsobili v regióne v Pruskom, v Beckove. Bol som aj v ich vydavateľstve, ale nemali záujem.“

VIZITKA
Narodil sa 15. júla 1926 v Krtovciach. Otec bol zamestnancom železnice a v detstve sa často sťahovali, takmer po celom Slovensku. Po skončení 4. ročníka gymnázia išiel študovať na Štátnu vyššiu hospodársku školu do Martina. Školu dokončil po vojne v Košiciach. Celý život pôsobil na rôznych postoch v poľnohospodárstve. Venoval sa propagácii ochrany prírody medzi mládežou, jeho celoživotným koníčkom sú dejiny prírodných vied. Zozbieral a pre súčasnosť objavil mnohých významných prírodovedcov regiónu. Vydal Biobibliografický slovník prírodovedcov a lekárov Trenčianskeho kraja od najstarších čias po súčasnosť. Už viac ako 40 rokov žije v Trenčíne.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 270
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 404
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 224
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 335
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 249
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 121
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 993
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 036
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 871
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 803
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Rekonštrukcia historickej budovy Strážnica na Bradle je ukončená

Rekonštrukciu historickej budovy Strážnice, ktorá sa nachádza na Bradle pri Mohyle Milana Rastislava Štefánika, ukončili a odovzdali nájomcovi.

V autobuse sa viezlo osem ľudí, hasiči z osobného vozidla vyslobodili jednu osobu.

Na diaľničnom privádzači sa zrazil autobus s osobným autom

Hasiči z Dubnice nad Váhom a Trenčína zasahovali pri dopravnej nehode na diaľničnom privádzači v Ilave.

Trenčianska župa je čoraz viac eko, spolupracuje už aj so včelármi

Cieľom spoločného memoranda je podpora oblasti environmentálnej výchovy, zlepšovanie stavu životného prostredia na území kraja či spoločná realizácia projektov.

Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

Už ste čítali?