Piatok, 15. január, 2021 | Meniny má DobroslavKrížovkyKrížovky

Osobnosť regiónu: ochranca prírody, popularizátor vedy a techniky Milan Mikuš

Milan Mikuš mal k prírode od malička veľmi blízko. Vyrastal v malebnej dedinke Krtovce v severozápadnej časti nitrianskej sprašovej pahorkatiny. „Dedko tu bol správca školy.

Škola mala pridelený majetok, niekoľko árov. Dedko nechoval kone, tak nám pozemky obrábal jeden gazda z Krtoviec. Jeho syn Karolko bol môj najlepší priateľ. Bol o 18 rokov starší, chodil s koňmi orať, brával ma so sebou.“ Odtiaľ získal lásku k prírode a najmä ku koňom. Pôvodne chcel ísť študovať lesníctvo, napokon vyštudoval Štátnu vyššiu školu hospodársku. Pracovať začal na Povereníctve poľnohospodárstva, na oddelení chovu koní. V roku 1951 musel odísť do výroby z politických dôvodov. Dostal sa do strojárskeho podniku v Dubnici nad Váhom. „Strojarina ma vôbec nebavila a keď ma postavili pred vŕtačku, bol som z toho nešťastný. Samá páka, gombík.“ Ešte z pôsobenia v Bratislave mal kontakty s riaditeľmi ústavov chovu koní. „Riaditeľ v Motešiciach mi vybavil po známosti, aby ma z Dubnice prepustili a nastúpil som do Motešíc za ošetrovateľa plemenných žrebcov.“

Skryť Vypnúť reklamu

Bola to zaujímavá práca, ostal tu takmer 11 rokov. Okrem kŕmenia, čistenia a ostatnej starostlivosti bolo treba s koňmi každý deň jazdiť. Pretekársky si však netrúfol, no dostihov sa aj tak zúčastňoval. Ako rozhodca.
V motešických stajniach bývalo aj okolo 400 koní. Chovali anglických plnokrvníkov a polokrvníkov. „Aj arabov, tie sú výborné ťažné kone, sú húževnaté, no nie tak rýchle.“ Špecializovali sa na Furioso. „Teraz je tam sotva 40 koní, chov v Motešiciach je prakticky zlikvidovaný,“ uvádza Mikuš. Odchovali tu vynikajúce kone, víťazov významných dostihov a pretekov, medzi nimi aj trojnásobného víťaza Veľkej pardubickej Koroka, jubilejnú stú vyhrala taktiež „motešičanka“ Libentína. „Väčšinou polokrvníci sú vhodné na parkúry a plnokrvníci na dostihy,“ vysvetľuje Mikuš. Medzi chovanými koňmi mal aj svojich obľúbencov. „Bolo tam veľa koní, ale ani jeden nebol zlý. Zlý kôň musel mať zlého gazdu,“ vysvetľuje Mikuš. „Kone sú od narodenia dobré, len človek ho pokazí, keď ho trýzni, bije.“ Neskôr viedol v Motešiciach celú plemennú evidenciu. Počas pôsobenia v Motešiciach sa zoznámil s učiteľkou škôlky Stázkou, ktorú si vzal za manželku. No krátko po svadbe ho preložili na štátne závodisko do Bratislavy. „Od jari až do jesene som nebol vôbec doma, tak som dal výpoveď a išiel som učiť do Topoľčianok do školy jazdcov a chovateľov.“ Po presťahovaní školy sa vrátil naspäť do Motešíc. V rezorte poľnohospodárstva pracoval na rozličných postoch až do odchodu na dôchodok v roku 1986. Potom sa mohol naplno venovať svojim záľubám – ochrane prírody a krajiny a bádateľskej práci v oblasti dejín prírodných vied.

Skryť Vypnúť reklamu

„Už v roku 1959 som založil prvú hliadku ochrany prírody na Slovensku,“ spomína Mikuš. Ako hovorí, podnetom bol časopis ABC, kde o takejto činnosti s deťmi písali. „Chodili deti z okolia Motešíc, detí bývalo v krúžku okolo 15. Deťom treba vštepovať lásku k prírody, učiť ich nielen ju poznať, ale aj chrániť.“ Každú sobotu, po práci, lebo vtedy sa ešte robilo, sa vybrali do prírody pozorovať zvieratá a krajinu. Spravili si svoju rezerváciu Ostrá hora. Vysvetľoval deťom, že kvety a niektoré druhy napríklad obľúbené poniklece nie sú vhodné na presádzanie. „Ak nie sú na pôvodnom mieste tak sa veľa rastlín znehodnocuje. Našli sme v lokalite okolitých vrchov napríklad modlivku, ani sme nevedeli, že sa vyskytuje v tejto oblasti.“ Aj po presťahovaní do Trenčína Milan Mikuš pokračoval v environmentálnej činnosti a založil Klub mladých ochrancov prírody. Viedol ho 21 rokov. Pre prírodné vedy nadchol mnohých mladých ľudí, ktorí sa potom tejto oblasti venovali aj profesionálne. „Chodili deti z celého aj vzdialenejšieho, okolia, stretali sme sa raz mesačne. V lete sme putovali po rezerváciách a po stopách prírodovedcov, v zime sme mali prednášky. Každé leto sme organizovali týždňový tábor,“ spomína Mikuš. Ťažké obdobie zažil, keď mu zakázali po 21 rokoch viesť klub. „Dôvodom bolo obvinenie, že vodím deti po farách a kostoloch.“

Skryť Vypnúť reklamu

Založil pobočku Slovenskej spoločnosti pre dejiny a vied a techniky pri Slovenskej akadémii vied s cieľom propagovať významné osobnosti trenčianskeho regiónu a históriu prírodných a technických vied. Do tohto obdobia spadá začiatok sledovania a zbierania životopisov významných prírodovedcov. V roku 1983 napísal aj svoju prvú publikáciu. Odvtedy vydal množstvo statí, článkov, publikácií. V roku 2003 dokončil svoje najrozsiahlejšie dielo Biobibliografický slovník prírodovedcov a lekárov Trenčianskeho kraja od najstarších čias po súčasnosť, kde zmapoval životné osudy viac ako 800 osobností. Za knihu dostal spolu s Verejnou knižnicou Michala Rešetku v Trenčíne celoslovenské ocenenie za vydavateľský počin roka. „Pátral som po archívoch, knižniciach, po kronikách po dedinách, kde sa čo dalo, tam som hľadal,“ opisuje know-how svojej práce Mikuš. Objavil mnohé osobnosti regionálnej histórie, najmä prírodovedcov, rodákov, o ktorých nevedeli ani v ich rodných obciach. Za necelé tri roky od vydania knihy Milan Mikuš nezaháľal a pripravil ďalších 150 nových životopisov. Či vyjde doplnené vydanie slovníka, nevie. „Nemám peniaze, aby som to sám financoval.“
Pripravuje aj materiál o významných františkánoch na Slovensku. Má zaznamenané osudy 120 ľudí, ktorí boli členmi rádu svätého Františka z Assisi. „Boli medzi nimi vynikajúci básnici, historici, spisovatelia, vynikali aj v exaktných vedách, boli matematici, pôsobili v regióne v Pruskom, v Beckove. Bol som aj v ich vydavateľstve, ale nemali záujem.“

VIZITKA
Narodil sa 15. júla 1926 v Krtovciach. Otec bol zamestnancom železnice a v detstve sa často sťahovali, takmer po celom Slovensku. Po skončení 4. ročníka gymnázia išiel študovať na Štátnu vyššiu hospodársku školu do Martina. Školu dokončil po vojne v Košiciach. Celý život pôsobil na rôznych postoch v poľnohospodárstve. Venoval sa propagácii ochrany prírody medzi mládežou, jeho celoživotným koníčkom sú dejiny prírodných vied. Zozbieral a pre súčasnosť objavil mnohých významných prírodovedcov regiónu. Vydal Biobibliografický slovník prírodovedcov a lekárov Trenčianskeho kraja od najstarších čias po súčasnosť. Už viac ako 40 rokov žije v Trenčíne.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 18 134
  2. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 16 957
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 974
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 624
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 408
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 8 127
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 7 059
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 875
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 768
  10. Na Slovensko prišlo výnimočné dielo s posolstvom ľudskosti 4 460
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Na pokračovanie Vážskej cyklomagistrály chce krajská samospráva využiť eurofondy

Trenčiansky samosprávny kraj plánuje v tomto roku vybudovať štvrtý z ôsmich úsekov Vážskej cyklomagistrály.

Vo Fakultnej nemocnici Trenčín zaočkovali do štvrtka 2045 osôb

Vakcínu dostali aj vojaci, policajti a zdravotníci z kritickej infraštruktúry, zamestnanci obslužných organizácií vykonávajúci činnosť v nemocnici, ale aj zamestnanci väzenskej nemocnice v Trenčíne, hospicu a zdravotní záchranári.

Pribudlo vyše sto úmrtí

Vo štvrtok potvrdili 2 729 pozitívne testovaných osôb na koronavírus, v Trenčianskom kraji 275.

Vo Fakultnej nemocnici Trenčín je momentálne mimo služby 101 zamestnancov

Vo Fakultnej nemocnici (FN) Trenčín je momentálne v samostatnom pavilóne 75 lôžok pre pacientov s ochorením COVID-19, obsadené sú na 75 percent.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Kotleba v Trenčíne: Prvý incident Lučanského nebol pokusom o samovraždu (+FOTO)

Previerka v trenčianskej väzenskej nemocnici trvala viac ako päť hodín.

Svrčinovec ráno opäť upchali kamióny

Po spustení diaľničného úseku D3 Čadca,Bukov – Svrčinovec sa ľudia tešili, že kolónam odzvonilo. Dnešné ráno ich presvedčilo o opaku.

FOTO: Kysuce pod bielou pokrývkou

Zo snehu sa tešia najmä deti.

Majiteľ Detvy o prestupe Gašpara, derby so Zvolenom, ambíciách, či zlej finančnej situácii

Majiteľ Tipos extraligovej Detvy Róbert Ľupták v exkluzívnom rozhovore pre týždenník MY hovorí o radostiach, ale aj starostiach v aktuálnej sezóne.

Už ste čítali?