pracoval, ale predsa len zaznamenal významný postup, keď z oblastnej súťaže ObFZ Trenčín - od sezóny 2006-2007 bol preradený do krajských súťaží, ktoré riadi Západoslovenský futbalový zväz. Ako inak, aj o ňom chceme ponúknuť naším čitateľom jeho profil a za hrsť informácii z futbalového života. Patrik, máš slovo...
ZAČIATKY NA HORNOM ŠIANCI
Ako iní šarvanci, aj on začínal do futbalovej lopty kopať klasicky na dvore, pred barákom - na trenčianskom Hornom Šianci, kde partia dobrých kamarátov klasický hrávala obľúbený futbal. Keď mal šesť rokov, tak jeho mama sa z Trenčianskych novín dozvedela, že je vypísaný konkurz do futbalovej prípravky Meriny Trenčín. Ako inak - ani chvíľu nezaváhala a prihlásila ho do tejto triedy. Zhodou okolností v drese Meriny hral spolu v jednom mužstve aj s Martinom Ježíkom, terajším Corgoň ligovým rozhodcom. Aká to zhoda náhod? Futbalové krôčky absolvoval v merináckej prípravke TTS, kde pôsobil približne dva roky. Ako starší žiak a dorastenec hral asi 5 rokov v mužstve Opatovej nad Váhom.
FUTBALOVÁ ODMLKA
Začala s ním trošku pohrávať puberta, tréningy už neboli také, aké mali byť, no a navyše začal študovať. V tíme mužov Opatovej teda neodohral ani jeden majstrovský zápas. Futbal však naďalej hral, ale iba len tak z pasie - rekreačne.
DO DRUHOLIGOVEJ MŠK ŽILINA
Patrik nenarukoval klasickým spôsobom, ale podarilo sa mu vybaviť civilnú voj. službu - v tíme MŠK Žilina, ktorá vtedy pôsobila v druholigovej súťaži. Veľa vody tam nenamútil, nakoľko odohral iba pár minút v žilinskom mužstve, väčšinu času odsedel na lavičke náhradníkov. Zrazu sa preňho v kolektíve miesto nenašlo a bol prevelený do BSC JAS Bardejov, ktorý hral v prvej celoštátnej lige. Bolo to v slávnom období, keď tam pôsobil ešte Bubenko.
ŠESŤ MINÚT V DRESE LIGOVÉHO BARDEJOVA
Ani v tomto ligovom klube však veľa nedokázal, keď sa neprebojoval ani do základnej zostavy a väčšinu presedel iba na lavičke. V bardejovskom drese nastúpil fakticky iba jediný raz - v stretnutí proti Trnave na jej ihrisku, kde odohral skromných šesť ligových minút.
Bol to duel, v ktorom už faktický o nič nešlo. Čo však bolo horšie, začínal mať problémy s členkom, ktorý mu „vyskakoval“. Kluboví lekári sa vyjadrili, že ak bude hrať futbal naďalej, môže mať komplikované zdravotné problémy a nech radšej skončí s aktívnym futbalom. Vtedy sa definitívne rozhodol, že kopačky zavesí na klinec, hoci do skončenia civilnej vojenskej služby mu zostávali ešte dva mesiace. Tie nakoniec absolvoval ako civil v nemocnici. S aktívnou futbalovou činnosťou skončil teda ako deväťnástročný, na rad prišla dlhodobejšia pauza - bez futbalu.
DO 28. ROKU BEZ FUTBALU
Pravdepodobne strach z možných zdravotných následkov bol príčinou toho, že Patrik chtiac-nechtiac radšej na futbal zanevrel, hral ho veľmi opatrne a sporadicky, aby si nespôsobil zranenia. Začal sa teda radšej plným priehrštím venovať svojmu zamestnaniu. Keď mal 23 rokov sa oženil, venoval sa manželke a po roku aj svojmu prvému synovi. Rodina bola preňho prvoradým cieľom, ale akosi mu to nedalo, futbal mu veľmi chýbal a po dlhšej prestávke začal opäť intenzívne premýšlať čo ďalej. Bez futbalu to stále totižto nebolo to pravé orechove...
MANŽELKE POVEDAL, ŽE ZAČÍNA...
Po takmer desaťročnej futbalovej prestávke svitol deň, keď sa rozhodol povedať manželke, že s futbalom predsa len opäť začne. Samozrejme, že nebola z toho moc nadšená a príliš sa jej to nepozdávalo.
Navyše, za takmer desaťročné športové nič nerobenie pribral nejaké to kilečko naviy - okolo 12 kg.
ZLOMIL HO PÁN DIVÉKY
V súčasnosti robí obchodného manažéra a často cestuje po celom Slovensku. V Prievidzi sa náhodou stretol s pánom Divékym, bývalým ligovým rozhodcom a funkcionárom, s ktorým sa zoširoka porozprával o futbale. Patrik mu predostrel túžbu zahrať si futbal v nižšej súťaži, ale on mu povedal, že ako hráč ma cenné skúsenosti a preto ho oslovil, či by nemal záujem to skúsiť ako futbalový rozhodca. Spočiatku mu to nevoňalo, nakoľko na arbitrov neraz hromžil a mal obavy, či túto funkciu zvládne po psychickej stránke.
Pán Divéky ho však toľko lámal, až ho nakoniec predsa len zlomil.
V polovici roka 2003 začal nekompromisne trénovať a redukovať svoju životosprávu. V máji 2004 sa kondične cítil pomerne solídne - z 95 kg schudol na 83 kg a bol pripravený u predsedu KR ObFZ Trenčín V. Gajdúška absolvovať základné skúšky a získať základnú licenciu.
PREMIÉRA: DOL. SÚČA - V. BIEROVCE
Po získaní kvalifikácie mal svoju premiéru ako asistent rozhodcu v dorasteneckom stretnutí Dolná Súča - Veľké Bierovce 2:0 (II.tr.), kde domáci boli jasným postupujúcim mužstvom do vyššej súťaže.
Bol to relatívne ľahký - bezproblémový zápas. Práve vtedy sa mu rozhodovanie ešte viac zapáčilo a stanovil si jasný cieľ - postúpiť vyššie a vyššie. Začal na sebe tvrdo pracovať, učiť sa pravidlá futbalu a túžil rozhodovať zápasy majstrovstiev oblasti mužov.
Vo februári 2005 úspešne absolvoval ďalšie rozhodcovské skúšky a postúpil na nominačnú listinu arbitrov MO Trenčín. Cení si najmä fakt, že známe derby Dolná Súča - Horná Súča zvládol na jednotku a prišli mu poďakovať obe zainteresované strany...
Práve vtedy sa intenzívnejšie začal pohrávať s myšlienkou, že prečo nepostúpiť vyššie a rozhodovať iba v MO? Už v máji 2005 dostal ponuku na postup do krajských súťaži a zvýšenie si rozhodcovskej kvalifikácie.
Podľa vlastného úsudku si ešte netrúfal, potreboval sa totižto zdokonaliť a koľko-toľko „vypískať“. Celý minulý rok sa teda zodpovedne pripravoval až prišiel deň s veľkým D. Po cieľavedomej príprave všetko čo mal - absolvoval a postúpil do vysnívanej vyššej súťaže.
KRAJSKÝM ARBITROM OD 2. JÚNA 2006
Bolo to presne 2. júna 2006, kedy sa konali skúšky rozhodcov do Západoslovenských futbalových súťaži. Okrem neho ešte o postup vyššie zápolili aj ďalší traja arbitri z oblasti - Tabak, Puna a Marek Mrázik.
Svoju premiéru v kraji mal ako asistent rozhodcu v predkole Pohára ZsFZ v stretnutí Hôrka - Selec (1:4). Ako pred každým stretnutím bol aj tentoraz strémovaný, veď išlo o náročnejšiu súťaž. Bol to už trochu iný futbal než v oblasti. Ako hlavný mal svoju krajskú premiéru práve včera (13.8.) v zápase 5. ligy sever Malé Lednice - Považská Teplá. Samozrejme, že v krajských súťažiach chce presvedčiť dobrými výkonmi a udržať si skvelú rozhodcovskú pozíciu z predchádzajúceho ročníka.
BEZ INZULTÁCIE
Zatiaľ ako „sudí“ neskúsil na vlastnej koži žiadnú inzultáciu, ale bol už pri rôzných šarvátkach a neprístojnostiach. Raz zažil inzultáciu hlavného, keď on bol asistentom a veľmi ťažké chvíle prežíval, keď rozhodoval v jednej nemenovanej obci zápas a až policajti zabezpečili všetkým arbitrom hladký odchod zo štadióna. Popritom je zaujímavé, že o nepríjemnosti sa nepostarali ani fanúšikovia zainteresovaných klubov, ale úplne iní - nežiadúci návštevníci...
CIEĽOM - MINIMÁLNE 3. LIGA
Jeho predsavzatím je pokračovať v správnych verdiktoch a skromným cieľom rozhodovať čo najvyššie - minimálne aspoň v 3. lige. Bude to záležať predovšetkým na ňom...
Práve vďaka manželke dosiahol to, čo mienil, aj keď spočiatku sama neverila, že začne vôbec rozhodovať - bola totižto dosť skeptická. Keď však videla, že dva-tri mesiace na sebe tvrdo pracoval, začala mu dôverovať a nekompromisne ho motivovala. Ak keď sem-tam ponocoval, manželka sa mu vždy postarala o ranný tréningový budíček...
SPÁNOK a CAPPUCCINO
Medzi arbitrami sú zaužívane rôzné predzápasové rituály, v prípade Patrika Buriana je to predovšetkým výdatný spánok, maximálny oddych a tesne pred zápasom sa zastaví na cappuccino. Je to jeho osvedčený a samozrejme aj povolený doping.
BETÓN A SMOLU NEOBĽUBUJE
Patrik patrí to kategórie ľudí, ktorí si nevyberajú z množstva jedál to, čo im chutí a čo nie. Čo ma na tanieri najradšej? Vyjadril to veľmi výstižne a heslovite - „pokiaľ to nie je betón a smola zjem všetko“!
Z nápojov holduje jednoznačne minerálke, ale rád si dá aj čapované pivko.
VZOROM - ĽUBOŠ MICHEĽ
Vzorom v rozhodovaní je už dávnejšie klasický slovenský arbiter - Ľuboš Micheľ, ktorý splňa jeho predstavy. Páčili sa mu jeho výkony na nedávnych majstrovstvách sveta v Nemecku, kde dokázal svoje kvality.
Výkony všetkých delegovaných rozhodcov - až na pár výnimiek boli počas MS veľmi dobré. Samozrejme, sú zápasy, ktoré sa nevydaria a rozhodca, by to najradšj čím skôr „zabalil“ a odišiel z hracej plochy. Na MS fandil reprezentácii Holandska, sklamalo ho však Portugalsko.
Nepochybujeme o tom, že o P. Burianovi budeme ešte veľa počuť, veď ako arbiter má smelé reálne plány a dvere do rozhodcovského sveta zjavne pootvorené...