Úlohou trojčlenných hliadok pozostávajúcich zväčša z rodičov je dbať na bezpečnosť detí a mladistvých, ktorí sa v neskorých hodinách zabávajú v baroch a diskotékach. Tieto hliadky však neriešia konkrétne incidenty, ale pomáhajú skôr tým, ktorí o ich pomoc požiadajú.
Projekt sa na Slovensko dostal z Nórska, kde je do neho zapojených už takmer 300-tisíc obyvateľov. Ako v prvom meste začali havrany brázdiť ulice v Myjave, kde však postupne záujem dobrovoľníkov opadol. Koncom roka 2005 projekt zastavili. „Pomaly klesal záujem občanov, až to robili iba pracovníci úradu, ktorí to nemohli zvládnuť,“ prezradil hovorca Myjavy Marek Hrin, podľa ktorého by pri opätovnom presviedčaní možno pomohla nová marketingová stratégia.
Hliadky v Starej Turej začínali v apríli 2004 so šestnástimi dobrovoľníkmi, z ktorých si robili mladí posmech. Podľa preventistu mestskej polície Dušana Redaja päťdesiat rodičov už dnes takéto problémy nemá. Pristavujú sa pri nich mladí, keď potrebujú pomoc a stali sa už aj prípady, že ich mladé dievčatá prosili, aby ich odprevadili domov, pretože sa samé báli.
Nočnými havranmi sú väčšinou ženy. Spája ich skutočnosť, že majú deti v „nebezpečnom“ veku. „Miesto toho aby sa doma báli o svoje deti, idú do ulíc sa snažia sa situáciu pozitívne zmeniť,“ vysvetlil Redaj. Od jedenástej v noci havrany brázdia ulice minimálne dve hodiny. „Majú k dispozícii mobil a ak nás zavolajú, najneskôr do dvoch minút sme pri nich,“ upresnil Redaj, podľa ktorého ale zatiaľ žiaden incident nemali.
Celý projekt sleduje dva hlavné ciele, a to pomôcť mladým ľuďom v uliciach a znížiť kriminalitu. Jedno i druhé sa podľa preventistu mestskej polície darí. „Odkedy sú nočné havrany v uliciach, klesol vandalizmus počas ich služieb o 80 percent, pričom celkovo je to okolo 30 percent,“ povedal Redaj.
I keď je podľa neho projekt už rozbehnutý a rodičia sa im do hliadok hlásia sami, zháňajú stále peniaze, aby projekt žil. „Projekt je nenáročný, ročne stojí desať až dvadsaťtisíc korún, no potrebujeme ešte financie na školenia a motiváciu rodičov,“ vysvetlil. Po nedávnej zdravotnej príprave bude nasledovať školenie v oblasti komunikácie. Tu sa podľa jeho slov naučia rodičia na modelových situáciách riešiť rôzne konflikty inak, ako boli zvyknutí. „Chceme aby dobrovoľníci vedeli, čo mladých ľudí baví,“ uviedol Redaj. Pre rodičov sú vedomosti o športe či hudbe dôležité, aby vedeli o čom sa mladí bavia.
Okrem školení sa snažia rodičovské hliadky prelomiť ľady aj pomocou drobných darčekov. Počas svojich hliadok rozdávajú havrany mladým šiltovky a kľúčenky. Rodičia pomáhajú polícii bezplatne. „Snažíme sa, aby boli zvýhodnení. Tí najaktívnejší majú voľný vstup na krytú plaváreň a na masáže a chceme pre nich zabezpečiť aj iné možnosti,“ vysvetlil Redaj.
Popri veľkom záujme rodičov na udržiavaní poriadku v meste sa zapájajú podľa Redaja aj majitelia podnikov. „Jeden podnikateľ k nám posiela na inštruktáž vlastných mladých ľudí, ktorí taktiež strážia v uliciach,“ uviedol. Podľa Redaja polícia nečaká, že havrany budú „bonzovať“, čo sa kde v meste deje, ale budú sa snažiť v rámci svojich možností tieto problémy riešiť. „Ak niekde nájdu piť mladistvého, môžu mu vyliať alkohol a doviesť ho domov,“ vysvetlil.
Dušan Redaj pred tromi rokmi založil občianske združenie Nočné havrany a snaží sa presadiť myšlienku aj v iných mestách. I keď všetky svoje postupy odovzdal desiatim rôznym políciám, zatiaľ záujem o nočné havrany prejavilo iba Vrbové, Žiar nad Hronom a Žilina.
