Infikované kliešte prenášajú na človeka vírusy kliešťovej encefalitídy a boreliózy, ktoré sú veľmi nebezpečné. „Človek môže mať aj sto kliešťov, ale ak nemajú v tráviacom trakte vírus, tak sa nenakazí,“ hovorí Chren.
V nemocnici sa stretávajú do roka s piatimi až šiestimi prípadmi mozgovej encefalitídy. Toto číslo vraj vyplýva z percenta nakazených kliešťov. „Keď sa robil na našom území odchyt kliešťov a zisťovalo sa, či sú infikované, tak výsledok potvrdil, že dve až tri percentá zo všetkých nesú v sebe vírus kliešťového zápalu mozgu a dvadsať až tridsať percent má v sebe boreliózu,“ uviedol. „Ľudia si často mýlia účinok očkovania proti kliešťom. Myslia si, že sú zaočkovaní proti vírusovému zápalu mozgu, no neuvedomujú si, že nemajú žiadnu ochranu proti boréliám,“ upresnil. Proti tejto chorobe zatiaľ existuje účinná vakcína iba v Amerike, no neúčinkuje na naše borélie, lebo sú veľmi odlišné.
Príznaky zápalu mozgu sa podľa lekára dostavia medzi siedmym až štrnástym dňom. „Ak za mnou niekto príde s tým, že včera mal kliešťa a dnes ho bolí hlava, tak to určite nebude encefalitída,“ povedal Chren. „Vírusový zápal mozgu spôsobuje v prvom štádiu iba všeobecné príznaky, ako napríklad teplota, zvracanie, potenie, no množením v krvi prejde do druhého štádia, ktoré je sprevádzané bolesťami hlavy, poruchami videnia, reči, roztrasenosťou. Keďže na encefalitídu neexistuje liek, ktorý by dokázal zabíjať samotný vírus, môžu lekári bojovať iba s opuchom mozgu či podávať lieky na regeneráciu nervového systému.
I keď sa človek nakazí od kliešťa, priebeh choroby je u každého iný. Môže sa stať, že človek s dobrou obranyschopnosťou si vybuduje protilátky a nenakazí sa. Lekár dokáže určiť encefalitídu už z jej charakteristických príznakov, no jej diagnostika prebieha rozborom mozgovomiechového moku. V ňom sa podľa Chrena hľadajú rozmnožené biele krvinky naznačujúce zápal a priamo aj protilátky proti encefalitíde. Nebezpečenstvo kliešťového zápalu mozgu je najmä v tom, že i po preliečení veľmi dlho pretrvávajú neurologické následky, ktoré môžu spôsobiť až invaliditu. „Po dvoch troch týždňoch hospitalizácie sa môže stať, že sa pacient už nikdy nevráti do práce, pretože je stále roztrasený a nedokáže sa koncentrovať,“ konkretizuje riaditeľ nemocnice.
Vírus kliešťovej boreliózy je taktiež nebezpečný a na rozdiel od vírusového zápalu mozgu ho prenáša oveľa viac kliešťov. Počas roka sa v nemocnici stretnú až so štyridsiatimi prípadmi. Podľa Chrena je veľmi dôležité kontrolovať miesto po vytiahnutí kliešťa. „Ak sa na tomto mieste alebo inde na tele objaví začervenanie vo veľkosti desaťkoruny, je to prvým príznakom boreliózy. Začervenanie je charakteristické tým, že je v strede vyblednuté a po okrajoch sa jazykovito šíri do okolia. Liečba borélií antibiotikami trvá mesiac a dáva vysokú možnosť, že vírus neprejde do chronického štádia,“ uviedol. Druhým štádiom boreliózy je bolesť kĺbov, ramien, sťahovavé bolesti, no pri neliečení môže prejsť podľa Chrena až do neuroboreliózy, ktorá spôsobuje rovnako ako encefalitída zápal mozgu a naviac aj poruchy srdcového rytmu či iné ochorenia.
