Podľa hovorkyne Krajského policajného riaditeľstva trpel Ďurža stareckou demenciou, stratou pamäti a nevedel sa orientovať v priestore. Ďuržu do bratislavskej nemocnice doviezla trenčianska záchranka, ktorá ale necíti vinu, za neustráženie psychicky chorého dôchodcu.
Podľa slov konateľa spoločnosti Zdravotná doprava s.r.o. Kamila Kučerku dôchodcu v mieste jeho bydliska vyzdvihla ich sanitka. „Keď nastupoval, vodič sa pýtal rodiny, či ide niekto s ním, no vraj nie,“ spomína Kučerka. Podľa Kučerku bol pán milý, inteligentný a nikto by nepovedal, že má nejaké psychické problémy. Ďurža išiel na kontrolu strojčeka na srdci a vodič sanitky ho doviedol až do ambulancie, kde si ho prebrala sestrička, uviedol Kučerka.
Vodič sa po dôchodcu vrátil za trištvrte hodinu, i keď zákrok mal trvať až hodinu, no Ďuržu nenašiel, uviedol Kučerka. „Keď sa na pacienta pýtal sestričky, povedali mu, že ho posadili do čakárne, aby počkal.“ Po tom, čo sa vodič po chvíli znova vrátil do nemocnice, preveriť, či dôchodca nie je na WC, mu pacienti povedali, že ho videli nastupovať na MHD. „Zastávka autobusov je ale hneď za parkoviskom, kde stála naša sanitka,“ upresnil Kučerka, podľa ktorého je ich sanitka dobre rozpoznateľná a keby Ďurža šiel okolo, mohol do nej nastúpiť. Vodič sanitky podľa Kučerku kontaktoval dispečing, aby sa poradil, čo má v takejto situácii robiť, no po dvoch hodinách márneho hľadania musel ostatných pacientov odviesť do Trenčína.
Zdravotná doprava s.r.o. spolupracuje s obvodnými lekármi a na ich žiadosť vozí ich pacientov na vyšetrenia do iných nemocníc. Podľa slov Kučerku je na sprievodnom lístku pacienta vždy napísaná iba diagnóza a druh vyšetrenia. „Ďurža mal v ňom napísanú iba kontrolu strojčeka,“ uviedol Kučerka. Ak sú pacienti psychicky chorí majú tam napísaný sprievod a ak sa náhodou stane, že sa zabudne sprievod dopísať, tak môže za dve koruny na kilometer nastúpiť, uviedol Kučerka. Podľa neho jeho sanitky vozia veľké množstvo pacientov, no k podobnému prípadu nikdy nedošlo.
S podobným postupom sa stretla pred časom jedna naša čitateľka. Mala otca v nemocnici po operácii. „Otec bol už dosť popletený, robil starosti sestričkám, lebo keď vyšiel z izby, nevedel sa vrátiť,“ opisuje jeho zdravotný stav dcéra. Niekoľko hodín po návšteve v nemocnici, kde sme sa ešte s lekárom rozprávali o ďalšej liečbe a zotrvaní v nemocnici, nám volali z obce, kde otec býval. Našli ho susedia ako išiel bosý, oblečený iba v pyžame, po dedine. Podotýkam, že bola zima, mrzlo. Keď sme pátrali po tom, čo sa stalo, dozvedeli sme sa, že lekár, ktorý prišiel do služby popoludní, otcovi vypísal prepúšťací lístok. Naložili ho do sanitky a odviezli preč. Mal na sebe len pyžamo, lebo jeho šaty sme mali doma a nemal ani kľúče od domu. V takomto stave ho tam nechali. Šťastím bolo, že dezorientovaný otec sa vydal smerom do obce a nie do polí. Kým by sme prišli na to, že už nie je v nemocnici a vybrali by sme sa ho hľadať, trúfam si odhadnúť, že by sme ho už živého nenašli,“ uzavrela nepríjemný zážitok.
Autor: ak, ls
