Podľa slov riaditeľky školy Jarmily Virágovej sa táto prezentácia uskutočnila v rámci celoslovenského sústredenia majiteľov vodiacich psov v Starej Turej. „S našimi klientmi spolupracujeme už počas záverečnej fázy výcviku, aby si na seba nový majiteľ a psík zvykli. Po odovzdaní psíka sme v prvých týždňoch stále v kontakte. Aj neskôr ich pravidelne navštevujeme a sledujeme, aká je vzájomná spolupráca, ako majiteľ dokáže psíka ovládať. Raz ročne pripravujeme takéto väčšie sústredenie mimo miesta bydliska.“ Počas podujatia majitelia jedenástich psíkov ukázali, a to nielen cvičiteľom, ale aj verejnosti, ako dokážu so štvornohým pomocníkom nakupovať, obísť plochy s uloženým tovarom, nájsť miesto na oddych, získať späť spadnutú bielu paličku...
Výcviková škola pôsobí na Slovensku od roku 1993 a odvtedy vychovala 86 vodiacich psov. Ako uviedla Virágová, najvhodnejšími plemenami sú labrador, nemecký ovčiak a labradorský retriever. Výnimočne dobrými na túto prácu sú ale kríženci retrieverov a labradorov: „Výcvik trvá minimálne šesť mesiacov.“ Začínajú so psíkmi vo veku okolo roka, kedy sú už psychicky zrelé na náročný výcvik. „Pes totiž so svojím cvičiteľom nesmie mať zrakový kontakt, čo pes vníma veľmi negatívne a musí sa naučiť reagovať nie zrakom, ale dotykom,“ vysvetľuje Virágová rozdiel medzi normálnym výcvikom psa a cvičením vodiacich psov. „Nemajú to ľahké, musíme ich odnaučiť štekať, ich pohyb je obmedzený, je to skutočne náročná práca, ale ľudia, ktorí ich majú, im toto všetko kompenzujú obrovskou láskou,“ dodáva.
Už dva roky má vodiaceho psa Emil Samoľ z Prešova. Na svoju Toscu sa môže podľa jeho slov spoľahnúť na 99 percent. Sprevádza ho každý deň do práce, pomáha mu v orientácii. „Veľmi rada sa hrá. Keď má voľno, tak je klasickým psíkom, ktorý si rád pobehá s ostatnými v parku. Rozoznáva, že keď má popruhy a postroj, je „v práci“.
Podľa riaditeľky výcvikovej školy vydržia psíky túto náročnú prácu robiť približne sedem rokov. „Potom aj oni majú nárok na dôchodok a normálny psí život.“