Keď prišiel domov balík, za ktorý bolo potrebné zaplatiť tridsať korún, čo neboli malé peniaze, otec, ktorý pracoval na vrátnici za osemsto korún hrubého sa ma spýtal, kde som na to zobral peniaze. Z veľkonočnej polievačky, odvetil som mu. Odvtedy som mal zelenú,“ spomína na svoje modelárske začiatky. Najskôr sa venoval upútaným a voľným modelom, neskôr ako študent bratislavskej priemyslovky pôsobil ako vedúci modelárskeho krúžku a inštruktor vo Zväzarme.
Na Vajnorskom letisku, kde sa stretávali podobní zanietenci, spoznal viaceré skvelé osobnosti. „Nezabudnuteľný bol najmä Jožko Gabriš, trojnásobný majster sveta v upútaných akrobatických modeloch. Stretol som sa tam aj s Trenčanmi - Stuchlíkom a Rumanovským, ku ktorým som sa pridal po mojom príchode do Trenčína.“ Spolu s nimi potom založili zväzarmovský modelársky klub. „V Konštrukte som sa zoznámil s výborným modelárom Tónom Kubáňom, ktorý mal krásny model lietadla pripravený na ovládanie rádiom. Kúpil som ho od neho a odvtedy lietam aj s modelmi na vysielačku.“
Modelárčine zostal verný až do dnešných dní. Okrem súťažného lietania sa venuje najmä modelárskym krúžkom, v ktorých priúča modelárskemu umeniu mladú generáciu. Medzi jeho odchovancov patrí aj Tibor Duchovný, minuloročný juniorský majster Európy a druhý na majstrovstvách sveta v roku 2004 v termických vetroňoch F3E, ale aj reprezentant Slovenska v rádiom ovládaných akrobatických modeloch Braňo Kianička a ďalší. „Je pre mňa ocenením, že mám nasledovníkov a pokračovateľov. Zároveň je to satisfakcia, že som sa modelárstvu nevenoval zbytočne.“ K jeho významným aktivitám patrí aj usporadúvanie Vianočných halových pretekov leteckých modelov v trenčianskom dome armády. Za svoju prácu v oblasti leteckého modelárstva získal viaceré ocenenia. V roku 2005 bol vyhlásený za najlepšieho trenčianskeho športovca roku.
S fotografovaním začal súbežne s modelárstvom. „Mojím prvým aparátom bol bakelitový Pionier, neskôr Flexaret. Pri jednom návrate domov z vysokej školy som uvidel, ako sa pred holičstvom slnia holiči - majster a tovariš. Odfotografoval som ich a fotografiu poslal do študentskej súťaže, snímka sa dostala až do Prahy.“ Počas vysokej školy si kúpil fotoaparát Exaktu na kinofilm a okrem dokumentovania študentského života sa začal venovať aj výtvarnej fotografii.
Na Vojenskej správe v Trenčíne, kam nastúpil po vysokej škole, objavil v hudobnej dielni torzá nefunkčných hudobných nástrojov určených na likvidáciu. „Ich tvary ma natoľko fascinovali, že som sa tam zavrel na celý víkend a na pozadí bielej steny som ich začal vešať na tenké nite, vytváral z nich kompozície, ktoré som potom fotografoval. Tak vznikol možno môj najlepší fotografický cyklus nazvaný Prerušená pieseň.“ Vystavený bol na mnohých domácich a medzinárodných výstavách, niektoré fotografie z cyklu boli uverejnené v knižných publikáciach.
Ani pri fotografickej tvorbe nezaprel svoju profesiu elektrotechnika. Zaujal ho rozpohybovaný svetelný bodu, ktorého dráhu zachytil na film. Nasnímané zábery potom kombinoval v negatívnej aj pozitívnej podobe s použitím rôznych tvorivých postupov, čím vznikol jeho ďalší významný cyklus Luminografia, za ktorý získal bronzovú medailu na krajskej výstave Jozefa Maximiliána Petzvala v Bratislave, prezentovaný bol aj na ďalších výstavách doma a v zahraničí.
Medzi jeho večné fotografické témy patrí mesto Trenčín, zvlášť Trenčiansky hrad. „Hádam ani neexistuje uhol pohľadu, z ktorého by som hrad nezachytil.“ Zároveň už dlhé roky fotografuje kľučky na dverách, ktoré ho zaujali svojou tvarovou a výtvarnou variabilitou. Nevyhýba sa však ani portrétu, krajine alebo reportážam, pričom sa im snaží vtlačiť svoju tvorivú pečať s dôrazom na adekvátne využitie fotografických výtvarných techník.
Ocenenie jeho tvorby ho neobchádza ani v súčasnosti. V tomto roku získal cenu na krajskej súťaži AMFO v Trenčíne, samostatnými autorskými výstavami sa predstavil v Považskej Bystrici a litovskom Vilňjuse.
Je členom fotostrediska pri Okresnom osvetovom stredisku v Trenčíne, členom známej trenčianskej fotoskupiny Méta a od roku 1968 zakladajúcim členom Zväzu slovenských fotografov. Pôsobil ako lektor Diaľkového školenia fotografie. V roku 2001 mu ZSF udelil čestný titul Majster ZSF. Za veľkú poctu a uznanie svojich fotografických aktivít považuje pozvania od mladších kolegov, aby im poradil pri zostavovaní výstavných kolekcií a zároveň ich otvoril na vernisážach.
Na otázku, čo je pre neho cennejšie - letecké modelárstvo alebo fotografovanie, odpovedá: „U mňa sa to ideálne dopĺňa. Keď je obdobie fotografických výstav, zmetiem drievka zo stola a venujem sa fotografii. Keď prichádzajú modelárske súťaže, odložím fotografovanie a modelárčim. Obidve záľuby mi pomáhali preklenúť ťažšie životné obdobia, ktoré sa nevyhli ani mne. “
VIZITKA
Narodil sa 26. decembra 1940 v Chynoranoch. Po vychodení základnej školy v rodnom meste pokračoval na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Bratislave. Po jej skončení v roku 1959 nastúpil ako konštruktér v podniku Konštrukta v Trenčíne. O rok neskôr začal študovať na elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej, ktorú ukončil v roku 1965. Potom pracoval na Vojenskej správe v Trenčíne ako vedúci kinofikačného strediska, odkiaľ sa v roku 1968 vrátil do Konštrukty, kde pôsobil vo funkcii výskumno-vývojového pracovníka v odbore elektroniky, najmä v zdravotníckej technike. V roku 1993 sa stal riaditeľom Stavebného bytového družstva, odkiaľ v roku 1999 odišiel do predčasného dôchodku. Je rozvedený, má dvoch synov a dcéru. Od roku 1959 žije v Trenčíne. Jeho životnými záľubami je letecké modelárstvo a fotografovanie. V obidvoch dosiahol významné úspechy.
