Patril medzi zakladateľov Novomestského ostňa, Slovenského festivalu kresleného humoru a satiry. Bol dlhoročným externým redaktorom časopisu Roháč, členom Slovenskej výtvarnej únie a majiteľom viacerých zahraničných ocenení. Bol členom Britského kráľovského združenia autorov kresleného humoru a registrovaný grafik pri Feco v Bruseli.
Nosnú časť jeho tvorby tvorila užitá a propagačná grafika, robil designy pre potravinárske podniky, logá pre firmy. Venoval sa aj maľbe, akvarelom, portrétom osobností nášho regiónu a slovenskej kultúry. Karikatúra bola Ďuržovým koníčkom.
„Humor je súčasťou môjho života, aj keď nie vždy som mal dôvod na smiech,“ prezradil pred časom autor. Kresleniu humoru sa venoval od školských rokov, kedy karikoval spolužiakov, učiteľov a neskôr profesorov na štúdiách. Mal za sebou dlhú spoluprácu s časopismi Dikobras, Šibal. Podľa jeho slov kreslenému humoru vďačil sa dlhoročné priateľstvo s Viktorom Kubalom či Ľubom Kotrhom.
Keď sa ho pýtali, ako by charakterizoval životnú filozofiu karikaturistu, povedal: „Asi tak, ako povedal onen starý múdry rabín na konci života svojmu synovi. Opak je pravdou, chlapče.“ Nápady čerpal z veľkých a malých nedokonalostí a absurdít, ktoré druhí ani príliš neregistrujú. „Keď ma niečo napadne, napríklad na ulici, hneď si začínam kryptogram. Mám ich zachytených stovky, možno tisíce. Niektoré z nich nikdy nepoužijem, z iných časom vyvodím pointu,“ uviedol Ďurža.
Ako karikaturista si uvedomoval, že človek, ktorý si robí srandu z druhých, si ju musí vedieť spraviť aj zo seba, aj keby na to nebol práve dôvod.
Andrea Koppiová
Zdroj: Novomestský spravodaj