Dubnica nad Váhom – V posledný augustový víkend žilo mesto spevom, tancom a zábavou, o ktoré sa postaral dvanásty ročník folklórneho festivalu. Pre obyvateľov i návštevníkov pripravili organizátori bohatý program, ktorý začínal už v dopoludňajších hodinách.
Po skúsenostiach z minulých rokov sa pripravili aj na mokrý variant, takže daždivé počasie hneď v prvý festivalový deň ich vôbec nezaskočilo. Nezaskočilo ani divákov, ktorí spoločne s účinkujúcimi vytvorili vynikajúcu atmosféru, charakteristickú pre celý festival.
Skutočnou lahôdkou nielen pre priaznivcov folklóru bolo piatkové večerné predstavenie zamerané na dubnické zvyky. Režisér Richard Benech pre nich spolu s viac ako stovkou účinkujúcich pripravil celovečerný program zameraný na dubnickú svadbu. Folklórne súbory Mladosť, Senior klub Vršatec, Strážov, Dubnička i dychová hudba Nemšovanka dokázali vytvoriť jedinečné dielo, ktoré nemá v histórii festivalu obdobu. „Jeho príprava bola veľmi náročná a priznám sa, že nie vždy sme verili v úspech. No na všetky starosti i problémy sme v piatok večer zabudli. Rišo dokázal vytvoriť skutočne vynikajúce predstavenie, ktoré jednoznačne patrí k najlepším v histórii festivalu,“ hodnotí podujatie Eva Kebísková z MsDK. No nielen jej sa páčilo. Slová chvály prichádzali aj zo strany divákov. Najmä staršia generácia dokázala oceniť jedinečnosť podujatia, ktoré ju aspoň na chvíľu vrátilo do čias mladosti. Veď ľudové zvyky a najkrajšie momenty zo svadieb z Dubnice, Prejty, už zaniknutého Lieskovca... sú dnes už skôr raritou ako obyčajom.
V ľudovom duchu pokračoval aj sobotňajší program. V porovnaní s predchádzajúcim mal trochu odlišnejší scenár, pretože na svoje si prišla aj mladšia generácia. Po vystúpeniach folklórnych súborov a súťaži o Cenu Mikuláša Senku na hlavnú festivalovú scénu prišla prešovská Hrdza. „Hrdza pri svoje tvorbe varí v jednom hrnci slovenské ľudové piesne, folkovú nehu a rockovú dravosť, ktorá v konečnom dôsledku prerastá miestami až do prvkov ethno-metalu,“ formálne predstavili skupinu organizátori. To stačilo, pretože Hrdza si už dokázala urobiť meno aj sama. Koniec-koncov potvrdzuje to i obrovská účasť na jej koncerte, ktorý prilákal niekoľko stoviek divákov.
Festivalový program vyvrcholil v nedeľu galakoncertom. Jeho súčasťou bol aj krst CD Piesne spod Ostrého vrchu. Je výsledkom viac ako deväťmesačného úsilia pri spracovávaní piesní z Dubnice nad Váhom, Kolačína, Prejty, Lieskovca. Krstným otcom nového CD sa stal Berky-Mrenica, ktorého Diabolské husle dali bodku za dvanástym ročníkom Dubnického folklórneho festivalu. „Myslím si, že to bol jeden z najvydarenejších festivalov v histórii. V porovnaní s minulosťou sa jeho štruktúra trochu zmenila, viac sme sa zamerali na folklórne skupiny z Dubnice a okolia. Boli sme prekvapení veľkým záujmom divákov o ich vystúpenia.
Svoj podiel na tom má aj spontánnosť účinkujúcich, ktorí dokázali vytvoriť výbornú atmosféru. Postarali sa o to domáce súbory Mladosť, Senior klub Vršatec, Prvosienka i hosťujúce súbory z Krupiny, Liptova, Brezna Makova, Trenčianskej Teplej. Priestor dostali tiež detské folklórne skupiny z Púchova, Novej Dubnice a Dohnian. Festivalu sa zúčastnili aj zahraničné skupiny z Čiech, Talianska, Portugalska a Litvy, ktoré mali vystúpenia aj v okolitých mestách. Veľký úspech mali tiež sprievodné podujatia, či už trhy ľudových remesiel, dubnický jarmok alebo výstavy, ktoré boli inštalované v mestskom dome kultúry,“ doplnila informácie o festivale Eva Kebísková. Ako ďalej dodala, pre budúce ročníky pripravujú určité zmeny, ktoré sa budú týkať nielen miest, kde budú súbory vystupovať, ale aj sprievodného programu.
Cenu Mikuláša Senku dostala Bažalička
Dubnica nad Váhom – Súčasťou Dubnického folklórneho festivalu je súťaž o Cenu Mikuláša Senka. Do dvanásteho ročníka sa prihlásilo päť folklórnych skupín – Javorník zo Štiavnika, Jedľovina z Kysuckého Nového Mesta, Bažalička, ktorá vznikla pred jedenástimi rokmi z dvoch samostatne pôsobiacich folklórnych skupín z Príbeliec a Horných Plachtiniec, Kasanka z Moravského Lieskového a Latovec z Dolnej Súče. Každá z nich sa odbornej porote pripravila samostatným programom. Všetky však spájal spoločný záujem – zachovať ľudové tradície aj pre budúce generácie a samozrejme museli spĺňať aj ďalšiu podmienku, ktorá bola charakteristická pre tvorbu Mikuláša Senka. Ich programové čísla museli obsahovať aj určitú dávku humoru.
Ako prvá sa predstavila folklórna skupina Javorník zo Štiavnika. Jej predstavenia pozostávajú väčšinou zo starých štiavnických zvykov, piesní a hovoreného slova. Aj teraz zostala tomuto trendu verná. A tak sa diváci mohli spolu s ňou dostať do obdobia priadok, počas ktorých sa „pretriasali“ rôzne témy, nechýbala ani dávka štipľavého humoru. Po Javorníku prišiel na pódium Latovec z Dolnej Súče. S ním zas prežívali hlásnikove trampoty s vílami a nerozlučnou kamarátkou – fľašou. Opäť do obdobia priadok, avšak tentoraz v regióne Novohradu, sa publikum vrátilo so skupinou Bažalička. Kasanka sa zas predstavila s programovým číslom, ktoré bolo zamerané na svadbu a vykúpenie nevesty. Posledným súťažiacim bola ženská spevácka skupina Jedľovina, ktorá žartami a piesňami pri vykášaní trávy. Trojčlenná porota, v ktorej bol i František Róža zo ZUŠ, mala veľmi ťažké rozhodovanie. Každý súbor zo seba vydal to najlepšie a snažil sa upútať jej pozornosť aj vtipnými scénkami. Víťaz však mohol byť iba jeden. Tým sa stala Bažalička, ktorá sa spolu so súborom Mostár z Brezna predstavila počas večerného slávnostnéhokoncertu.
