Podľa alergologičky Dariny Tilandyovej je celý rad alergických chorôb, ktoré sa vyskytujú najčastejšie na podklade atopie u detí a často sú dediteľné z pokolenia na pokolenie. „Prejavy všetkých alergií sú viditeľné už od najútlejšieho veku u kojencov a ich prvým náznakom je novorodenencký alergický exantém. Je to povrchové neliečiteľné začervenanie pokožky po celom tele, ktoré môže mať rôzne formy a po čase samo zmizne,“ uviedla Tilandyová. Ak sa takéto príznaky u dieťaťa vyskytnú, môže to podľa lekárky znamenať neskoršiu alergiu, na čo treba rodičov upozorniť. „Dôležitá je životospráva, úprava prostredia a čo najdlhšie dojčenie,“ vysvetľuje alergologička, podľa ktorej sa zistilo, že diétami sa alergie ovplyvniť nedajú. Pomôže iba dostatok pohybu na čerstvom vzduchu.
U detí sa najčastejšie vyskytujú ešte potravinové alergie, kde je v popredí alergia na krvské mlieko. „Dieťa rozlíši kravské mlieko od materského a vyskytne sa naň neznášanlivosť až alergia, ktorá sa upraví do troch rokov,“ vysvetľuje lekárka.
Bežnými sú alergie dýchacieho systému, horných a dolných dýchacích ciest, ktoré podľa odborníčky prechádzajú do astmy, nádchy a zápalov očných spojiviek. „Začína to už u detí opakovaným „pískaním“, ktoré sa prejavuje viackrát do roka,“ upresňuje.
„Alergie majú niekoľko foriem, niektoré sa časom upravia, niektoré prechádzajú aj do puberty, niektoré až do dospelosti,“ uviedla Tilandyová. Podľa nej sa alergie v dospelosti častejšie vyskytujú u žien a v detskom veku u chlapcov. „Sú vytipované určité gény, ktoré nesú so sebou predispozíciu na alergiu, no až v budúcnosti bude možné každého vyšetriť aj geneticky a určiť toto zakódovanie,“ tvrdí lekárka. V poslednej dobe viditeľne narastá počet alergií, pričom ich má až 25 percent ľudí a u detí je toto číslo vyššie. „Za posledných dvadsať rokov sa asi osemkrát zvýšil výskyt astmy, ktorú majú až štyri percentá populácie trenčianskej oblasti,“ dodáva alergologička.
Alergie sú podľa Tilandyovej spojené s rôznymi alergénmi, ako sú peľ, roztoče, prach, srsť či pleseň. Z látok sú to najmä nikel a u dospelých vznikajú aj alergie z povolania.
V našich podmienkach sa menia tri obdobia alergénov. Skoré jarné obdobie je charakteristické peľom zo stromov brezy, liesky, druhé obdobie je v priebehu mesiacov máj až júl, kedy je obdobie tráv, obilovín. Od júla do jesene nastáva obdobie burín, z ktorých je najagresívnejšia palina, pričom sa v hojnom počte vyskytuje aj ambrózia. Tá bola podľa alergologičky rozšírená najmä v Amerike a transportom do Európy na ňu vznikla alergia.
Alergie na podklade atopie sa nedajú vyliečiť, no liečbou sa môžu upraviť tak, aby človek nebol nimi obmedzovaný a môže sa stať, že nebude musieť ani brať lieky. „Je však riziko, že choroba znova prepukne, napríklad kvôli stresu či znečisteniu ovzdušia,“ vysvetľuje Tilandyová. Na dedinách, kde je oveľa viac peľu, nie je také množstvo alergií ako v mestách, dôvodom je skutočnosť, že peľ je omnoho agresívnejší v znečistenom prostredí. „Hovorí sa, že čím je hygienický štandard vyšší, tým je viac alergií. V rozvojových krajinách je výskyt alergií veľmi nízky, no nemôžeme kvôli tomu žiť v nečistote,“ tvrdí lekárka. Viaceré štúdie taktiež ukázali, že deti z fariem nie sú náchylné na alergie na zvieratá, pretože v takomto prostredí žijú od narodenia.
I keď existujú lieky, ktoré utlmujú príznaky alergií, podľa alergologičky je najlepšou liečbou odstránenie príčiny. „V určitých momentoch sa aj pri užívaní liekov môže alergia zhoršovať, najmä keď máme doma zviera, na ktoré sme alergickí,“ uviedla. Takto sa ale dá postupovať iba v prípade alergie na zvieratá a potraviny.
Pri hyposenzibilizačnej liečbe sa alergik vakcinuje alergénom. „Je to finančne nákladné, liečba trvá tri roky, no má veľmi dobré výsledky,“ tvrdí lekárka. „Na začiatku sa pacient vakcinuje každý deň, neskôr stačí udržiavacia dávka dvakrát do týždňa. U detí sa vakcína podáva vo forme kvapiek na jazyk a u starších vo forme injekcií, po čase každé dva až štyri týždne,“ vysvetľuje Tilandyová. Liečba, ktorá iba tlmí príznaky, sa musí podľa lekárky užívať trvale počas peľovej sezóny. „Ľudia často vynechajú liečbu, hneď ako sa im polepší. No na to, aby sa pacient stabilizoval a mohol prestať brať lieky, nesmie mať problémy viacero mesiacov,“ zdôraznila.
Pri liečbe alergií sa využíva aj alternatívna liečba, ako homeopatia či akupunktúra, ktorá je ale podľa alergologičky iba doplnkovou. „U ľahkých foriem je dôležitá aj psychologická zložka, ale tá málokedy vystačí,“ tvrdí lekárka. Podľa jej skúseností sa pri ťažkých alergiách musí pacient liečiť najprv stlmením príznakov a až neskôr sa pristupuje k hyposenzibilizácii.