aj ako učiteľka v materskej škôlke, na Slovensku na pedagogickú dráhu nemohla pomýšľať. Ako hovorí, „materčina sa mi stále vkráda do reči.“ Preto začala pôsobiť v oblasti kultúry a osvety, kde občasné čechizmy neprekážali. Nastúpila pracovať do Domu osvety, neskôr sa stala metodičkou pre kultúrnu činnosť. Riadila činnosť osvetových zariadení v mestách a najmä dedinkách celej oblasti. „Najradšej som chodila do Miškech Dedinky, kde pôsobí osvetár Viliam Haruštiak,“ hovorí Viera Benešová. V tejto práci sa doslova našla a sama začala pripravovať scenáre rôznych kultúrnych podujatí, organizovala besedy, kultúrno-osvetové pásma, súťaže, prehliadky. Svojou prácou dávala návod aj ostatným osvetárom, ako pripravovať pútavé a netradičné podujatia, ktoré ľudí skutočne zaujmú. Pripravila napríklad program o šetrení vodou Cennejšie nad zlato, pásma s občianskou tematikou - Pre nás kvitnú púpavienky, Aby vrásky neboleli, Výkričníky varujú a mnohé ďalšie. Nevyhýbala sa ani kritickým a ošemetným témam, napríklad problematike medziľudských vzťahov. V spektre jej činnosti boli aj zábavné programy napríklad večery pod Javorinou, kde zapojila do tvorby programu občanov štyroch podjavorinských kopaníc. Jej neúnavnú kreativitu a nápady ocenili aj prvenstvom na krajskej prehliadke netradičných scenárov za cyklus besied O našej kultúre.
A celú oblasť osvetovej činnosti aj starostlivo písomne zaznamenávala. K písaniu mala vždy blízko, veď už v Prahe tvorila najmä pre deti, písala rôzne riekanky, básničky, ale aj rozprávky. Počas svojho osvetového pôsobenia z každej akcie či podujatia napísala článok až ich za roky publikačnej činnosti narátala viac ako tisíc. Viera Benešová aj rada fotografovala a tak jej články spolu s fotografiami sú dnes cenným informačným a dokumentačným materiálom o kultúrnych aktivitách.
Najviac článkov jej vyšlo v Trenčianskych novinách, s ktorými spolupracuje už takmer 30 rokov, od roku 1978. Jej príspevky uverejňovali viaceré denníky, regionálne a obecné periodiká, publikovala aj v odbornej tlači, v Učiteľských novinách, Osvetovej práci. Dlhoročná je aj jej dopisovateľská spolupráca so slovenským rozhlasom, kde sa dokonca dostala aj do živého vysielania a pravidelne informovala najmä o kultúrnych akciách v regióne.
Jej aktivity neutíchli ani po odchode do dôchodku. Stala sa predsedníčkou okresnej organizácie Jednoty dôchodcov. A o ich činnosti píše naďalej. O jej neustále sviežom prístupe k životu svedčí fakt že pred troma rokmi opustila starý písací stroj a naučila sa používať počítač, na ktorom dnes vznikajú jej príspevky. Pripravuje si tu celú potrebnú dokumentáciu k riadeniu 25 základných organizácií a takmer 1560 členov. „Naučila som sa písať, keď potrebujem odoslať mailovú poštu, alebo iné veci, pomáhajú mi moji vnuci. Som u nich každý deň,“ hovorí Benešová.
Jej najbližšiu rodinu tvoria dve dcéry a vnúčatá. Všetci žijú v Novom Meste nad Váhom. Stáli pri nej v jej ťažkých chvíľach, kedy ju v roku 1999, v plnom pracovnom nasadení, postihla mozgová príhoda. Zablokovala jej na dva týždne rečové centrum a nemohla vôbec rozprávať. Dnes silou vôle a obrovskou snahou dokáže rozprávať. Snažila sa nepoddať, dostať z najhoršieho sama, neustále komunikovala, trénovala, ale ako priznáva, keby viac poslúchala logopedičku, mohla byť dnes jej komunikácia lepšia.
„Príhoda zo mňa urobila trocha samotára, utiekam sa do samoty, do svojho vnútorného sveta a z neho sa dostáva písaním,“ vyznáva sa Viera Benešová. „V pokoji dokážem napísať, čo chcem povedať a ide mi to ťažko.“
Pred príhodou som sa necítila vôbec zle,“ uvádza, ale ako dôvod predpokladá svoju pracovnú preťaženosť. Dnes stále pracuje, „ale nie je to už ono. Čas ma stále naháňa,“ hovorí. Bez problémov sa vyberie do Trenčína, chodí s dôchodcami na všetky akcie, vybavuje, píše, fotí, snaží sa veľa chodiť peši.
Útla, neúnavná a stále čiperná Viera Benešová má ešte jednu záľubu. „Od malička ma bavila astronómia neskôr to prešlo do astrológie. Študuje knihy, píše aj články o astrológii. „Ľudia ma sem tam prosia, aby som im radila, tak im poradím, ale bez záruky,“ hovorí s úsmevom. Zaujíma ju aj čínska astrológia Hoci sa to naučila, sebe si horoskop nevyrátala, pretože nechce vedieť čo bude. Berie život so všetkým čo jej dáva, ale snaží sa zmieriť s tým, čo jej nenávratne vzal.
VIZITKA
Viera Benešová sa narodila 31. augusta 1926 v Prahe. Vyštudovala Pedagogickú školu, po príchode na Slovensko v roku 1949 začala pôsobiť ako osvetová pracovníčka pre región Nového Mesta nad Váhom. Pripravovala okrem osvetových, zábavných, folklórnych podujatí aj scenáre netradičných programov. Svoje skúsenosti z osvetovej práce, ale aj o podujatiach zachytila v článkoch, ktoré publikovala v rôznych novinách a časopisoch. Publikačná činnosť trvá dodnes. Je predsedníčkou okresnej organizácie Jednoty dôchodcov v Novom meste nad Váhom. Má dve dcéry - Vieru a Blanku.