Nemyslím blesk, myslím veci či dokonca živé tvory. V každej krížovke nájdete heslo: „nepríjemný bodavý hmyz na tri“. Osa. Pred týždňom som si odtrhol v záhrade šťavnatú broskyňu. Jednu z posledných. Šťava mi stekala po fúzoch na bradu. A zrazu, kde sa vzali, tu sa vzali – osy. Nie jedna, ale celé stádo. (Keďže osy nepatria medzi párnokopytníky, asi by bol lepší výraz „roj“). S osami mám vyrovnané diplomatické styky. Nikdy ma žiadna nepoštípala aj ja zasa, na znak dobrých bilaterálnych medzianimálnych vzťahov, neštípem osy. Veď načo aj? Len čo som broskyňu dojedol, boli preč, kdesi v nenávratne. Ako sa objavili, tak aj zmizli. Rovnako rýchlo a rovnako nepochopiteľne. Najväčšou biologickou záhadou je pre mňa muška Drozophilla melanogaster. Po našom vínna muška. Má červené oči, to bude chľastom a do dejín vstúpila ako tvor, na ktorom sa podarilo objasniť základy genetiky. (Popri Mendelovom hrachu). Kedykoľvek si na trhu kúpim dve veľké uhorky, prepichnem ich, pridám kôpor a soľ s cukrom, zalejem vlažnou vodou, je absolútne isté, že za pár minút sú tam.
Zacítia „kvašáky“. Odkiaľ sa vezmú, nevedno. Nepomáhajú uzatvorené okná ani hermeticky uzavretá kvasná fľaša. Sú tam. Neviem, kde sídlia, lebo pri ich rýchlosti by neprileteli za ten čas ani spoza mostov. Len čo skonzumujem posledný kvašák, už sú preč. Predpokladal som, že sídlia priamo v kvašákoch, ale to sa prieči vedeckému svetonázoru, dokonca aj absolventov Večernej univerzity marxizmu-leninizmu. Zdá sa mi pravdepodobné, že jedna mucha si ma zákerne vyhliadne priamo v tržnici a potom ma sleduje ako potenciálnu obeť až do mojej kvašákom určenej kuchyne. Vzápätí odošle informačný e-mail červenookým kolegyniam a všetko je jasné. Nasleduje hromadná okupácia kvasnej nádoby. Tento rok vyšla okupácia kvasnej nádoby náhodne na 21. august. Čiže dva dni po zverejnení nového cestovného poriadku. Ešte aj v tých najzákernejších pralesných partizánskych vojnách sa zvykne medzi banánovníkovými lopúchmi skríknuť: „Stoj, lebo strelím!“ V ruke československý samopal, tvár zjavne angolsko-kubánskeho pôvodu. MHD v Trenčíne však nezakričalo „Stoj!“ (na zastávke). „Lebo nepôjdem !“ (autobus). Nový cestovný poriadok sa objavil rovnako nečakane ako vínne mušky, či osy. A rovnako rýchlo aj mizne. Chvalabohu.
Ale jedna vec mi predsa len ostáva záhadou. Nový cestovný poriadok dostal od občanov takmer štyristo písomných „oponencií“. Takmer polovica bola uznaná. Ktosi ten „cesťák“ tvoril, za naše peniaze v pracovnej dobe a odviedol fušerskú prácu. Priznanie oprávnenosti 170 pripomienok je dostatočne výrečné. Tvorcovia cestovného poriadku zrejme bez bázne prebrali v pokladni svoju mzdu, hoci vyrobili zmätok. Ak vyrobí zmätok strojár dostane ho k náhrade...
A ešte drobná rada týkajúca sa mušiek. Ak vám začnú vínne mušky lietať okolo predničky na nohaviciach, treba sa dať nevyhnutne vyšetriť na cukrovku.
