Pre najmenších jarmočníkov boli určené atrakcie– šmýkací hrad, stánky s balónikmi najrôznejších tvarov a veľkostí, ako aj elektrické autíčka.
Nakupujúcim isto vyhovovalo množstvo stánkov s tradičným i klasicky ponúkaným tovarom. Popri bežne predávaným brakom v podobe čínskej obuvi a textilu, posteľnej bielizne najnižšej kvality a lacných cukroviniek tu boli aj predavači nábytku, vyrezávaných drevených pomôcok do kuchyne, umeleckých predmetov a šperkov z polodrahokamov. Na odbyt išiel aj pravý turecký med. Kto mal záujem zažiť aj atmosféru dávno zašlých čias, mohol si ju pripomenúť na námestíčku pred Mestským úradom, kde vkusné drevené stánky s keramikou a voskovými výrobkami, ako aj ukážky kovotepeckého a kováčskeho remesla priťahovali najmä mestských obyvateľov. Výnimku netvorili ani deti, ktorým učarovali šľahajúce plamene z nefalšovanej vyhne.
Návštevníkov bolo toľko, že by, ľudovo povedané, jablko neprepadlo. Návštevníci smerovali do Myjavy nielen z regiónu Myjavska a Senicka, ale aj zo susednej Moravy. Návštevníčka z Veselí nad Moravou si pochvaľovala nákup záclon, Pavol zo Senice sem „zablúdil“ viac-menej náhodou cestou z výletu do Piešťan.
Rozhodne však nebanoval... Hladní a smädní si prišli na svoje pri nespočetných „občerstvovacích staniciach“, kultúrychtiví sa pobavili pri vystúpeniach folklórnych a tanečných súborov, alebo si vypočuli súbor juhoamerických piesní, ktorý vniesol medzi návštevníkov nádych exotiky.
