Rukopis dal ohodnotiť jeho terajší držiteľ Juraj Holúbek (na snímke). Podľa znalkyne Slovenskej akadémie vied Ivony Kollárovej pochádza rukopis z obdobia druhej polovice 18. a prvej polovice 19. storočia. Prvý záznam je z roku 1740, posledný z roku 1822. Obsahovo je rukopis členený na dve časti - v prvej sú regule špitála, spísané čachtickým farárom Jurajom Rummerom, druhá obsahuje záznamy o prijatých osobách, daroch, stave pokladnice. „Je zaujímavé, že je písaný okrem latinčiny aj po slovensky, pretože slovenčina bola v tomto období jazykom slovenského etnika a v písanej forme sa používal veľmi málo,“ hovorí Kollárová. Pravidiel písaných po slovensky bolo 26 a týkali sa najmä duchovného života ošetrovaných hospitalizovaných alebo žobrákov, záznamov o modlení, náboženských sviatkoch, návštevách kostola. Cennými sú informácie o prijatých osobách, daroch a fundáciách. „Sú tam krátke záznamy, približne 250, o tom, kto dal koľko peňazí,“ približuje Kollárová, ktorá najmä tento fakt považuje za dôležitý prameň k ďalšiemu výskumu. „Historický dokument odhaľuje, ako v tých časoch fungovala takáto sociálna ustanovizeň. A poukazuje na spôsob financovania niečoho, čo by sme mohli pomenovať ako rodiace sa verejné zdravotníctvo a sociálna starostlivosť. Je to oblasť historikmi relatívne málo prebádaná.“
Históriu Čachtíc, aj obdobie pôsobenia farára Juraja Rummera, zaznamenáva Monografia Čachtíc, ktorá vyšla v roku 1997. Podľa nej bol doktor teológie Juraj Rummer označený ako vynikajúci kazateľ: Obnovil kaplnku sv. Antona, dal postaviť od základov narušenú vežu kostola a v Čachticiach založil fundáciu. Zomrel v marci 1773 v Bratislave. Viac historické pramene o existencii čachtického špitála neuvádzajú.
Ako konštatovala Kollárová, cenný rukopis zachytáva mikroregión Čachtíc v jeho každodennosti v tomto období, obsahuje významné množstvo dobových personálií. V rukopise sa nachádza veľa mien, darcov aj hospitalizovaných, čo môže byť neoceniteľným zdrojom údajov o predkoch pre miestnych a okolitých obyvateľov.
Kollárová odporúča, aby sa preto rukopis dostal do odbornej starostlivosti. „Zatiaľ drží pokope, ale ak by sa mal aj v budúcnosti uchovať ako historická pamiatka a kultúrne dedičstvo, potrebuje odborný konzervátorský a reštaurátorský zásah.“ Kollárová navrhuje, aby bol uložený v knižnici, ktorá spravuje historické fondy, archíve alebo múzeu, kde sú predpoklady pre jeho ďalšiu štúdium a výskum.
