Hneď prvé stretnutie s domorodým obyvateľstvom však na nás neurobilo najlepší dojem. Pár, ktorý sme oslovili, sa s nami odmietol rozprávať a ani sme nestihli povedať, že nič nepoisťujeme ani nepredávame.
Keďže posledné pekné jesenné dni obyvatelia obce zrejme trávili mimo domova, skúsili sme čitateľa pohľadať v miestnej krčme. Týmto musíme Bošáčanov pochváliť, pretože i napriek svojej povesti tu o pol štvrtej nebola ani noha. Oslovili sme teda pani, parkujúcu pri dome hneď vedľa. Tá nám prezradila, že naše noviny kupuje, ale nebola si istá, či má aktuálne číslo. Keďže v tomto dome nebývala, snažila sa zatelefonovať rodine, aby si prítomnosť Trenčianskych novín overila, no márne. Tak sme pokračovali ďalej. Po pár krokoch sme narazili na dvojicu mládencov, tak sme nelenili. Na otázku, či kupujú Trenčianske noviny, sme dostali od jedného z nich pozitívnu odpoveď, a tak sme ho nasledovali k jeho domu. Ľubomír Kukuča býva v Novej Bošáci celých dvadsaťjeden rokov a i napriek svojmu mladému veku si naše noviny rád prečíta. „Kupuje ich u nás otec, kvôli futbalu, ale keď ich zbadám na stole, vždy si ich prečítam,“ tvrdí. Ľubomír pracuje v počítačovej firme v Novom Meste nad Váhom a v novinách ho zaujímajú hlavne politické témy. „Čítam si vždy prvé štyri strany, ktoré sa venujú aktuálnym témam,“ vysvetlil.
Keď som si z tašky vybrala služobný fotoaparát, že Ľubomíra zvečním s aktuálnym výtlačkom, usmial sa na mňa. „To s týmto ma chceš fotiť,“ spýtal sa mladík a ukázal na obsah tašky, ktorú mal prevesenú cez rameno. Keď som nazrela zbadala som podstatne väčší a aj podstatne lepší fotoaparát. Ako nám ďalej prezradil, zastihli sme ho práve pri ceste do neďalekého lesíka, kde chodia po inšpiráciu s kamarátom. „Ešte s tým iba začínam, ale baví ma fotografovať prírodu,“ uviedol.
Ak chcete aj vy vyhrať päťsto korún, stačí, ak budete mať doma aktuálne číslo našich novín a trochu šťastia. Ktovie, možno tento týždeň stretneme práve vás.