torky Viery Šedivej bol dôvodom kontroly článok v novinách. „Dočítala som sa, že psy sú tu po tridsiatich v koterci,“ vysvetlila. Podľa jej tvrdenia do útulku chodí pravidelne, hoci Mesto Trenčín neeviduje žiadnu kontrolu zo strany RVaPS
Vo svojej správe Šedivá skonštatovala, že útulok má 15 kotercov, v ktorých bolo v čase kontroly 32 psov, čo je vzhľadom na narastajúci počet psov podľa nej zlý stav. „Keby sme mali 32 psov v 15 kotercoch, tak by sme jasali radosťou,“ tvrdí Edita Gardoňová z útulku Slobody zvierat v Bratislave a dodala, že v útulkoch je bežné, ak majú v desiatich kotercoch aj päťdesiat psov. „Nenosíme ich tam pre radosť. Keďže bránime ich voľnému pohybu, chránime ľudí aj psov,“ pokračuje. Podľa nej je veľký počet psov v kotercoch hanbou samosprávy, nie ľudí, ktorí zvieratá zachraňujú.
Ako uviedla Šedivá, zvieratá v takýchto podmienkach trpia. Nebolo by lepšie, keby pes behal po ulici a niekto sa ho ujal?“ pýta sa inšpektorka. Taktiež upozornila na chýbajúce oddelenie pre choré a gravidné či dojčiace suky a nedostatočné riešenie skladových priestorov, kde chýba oddelenie na prípravu krmiva a odkladací priestor na misky. Za nedostatok považovala, že dve unimobunky, z ktorých jedna slúži ako miestnosť pre personál útulku a druhá prerobená na tri prechodné oddelenia pre sučky so šteňatami, nie sú murované, chýba čakáreň pre klientov, miestnosť pre súkromného veterinára s pitevňou a izolačná zeleň okolo chýbajúceho plota. „V žiadnom útulku na Slovensku okrem nášho nemajú miestnosť pre veterinára. A pitevňu nemáme ani my,“ tvrdí Gardoňová, ktorá nechápe požiadavky inšpektorky. „Aj my by sme mali radi čakáreň, ale nemáme kde. Našou čakárňou je priestor pred okienkom dispečingu.“
„Vieme, že tieto priestory nie sú postačujúce,“ hovorí Yvonne Besuden, zástupkyňa občianskeho združenia Tierhilfe Trenčín. Tá iba pred tromi mesiacmi podpísala s mestom zmluvu o výpožičke a o prevádzkovaní karanténnej stanice a všetky nedostatky, na ktoré RVaPS upozornila, má v pláne odstrániť. „Chcem vybudovať nové koterce aj výbehy, no v týchto priestoroch to nie je možné,“ upozornila. Pozemok, kde sa útulok nachádza, má 2200 metrov štvorcových. Problémom je, že každodenne tadiaľ prechádzajú smetiarske autá, zvážajúce odpad na skládku za útulkom. Yvone Besuden podpisovala zmluvu s Mestom Trenčín s tým, že jej nájde lepšie miesto, kde bude môcť postupne realizovať svoju víziu. Dnes tvrdí, že necíti jeho skutočnú podporu, i keď podľa hovorcu Tibora Hlobeňa Mesto deklaruje, že intenzívne hľadá nové priestory.
Po ôsmich rokoch v strašných priestoroch smetiska by sa malo Mesto poponáhľať s novým pozemkom, pretože RVaPS hrozí uzavretím útulku. Dovtedy, kým nenastane náprava situácie, platí zákaz prijímať nových psov, ktorých občania teraz vozia do Dubnice, kde je tiež plno. Tu súbežne s trenčianskym vznikol pred mnohými rokmi Útulok v údolí. Podľa jeho majiteľa Viliama Jaroša sú kroky RVaPS iba šikanou. „U mňa boli naposledy pred šiestimi rokmi a už by som ich sem ani nepustil,“ tvrdí milovník zvierat a dodáva, že je nereálne požadovať v našich podmienkach štandardy rakúskych či nemeckých útulkov.
Podľa zápisnice RVaPS musí mať útulok do konca tohto mesiaca spravené oplotenie a do konca roka nové koterce, výbehy, miestnosť pre veterinára a ošetrovateľov, čo je podľa Gardoňovej nezmyselné. „Nové koterce budujeme počas celého roka, no v zime naše práce končia,“ tvrdí zástupkyňa Slobody zvierat. „Je zvláštne, že deväť rokov RVaPS na útulku nič neprekážalo.“
Podľa Hlobeňa Mesto nedá financie na žiadne úpravy útulku v týchto priestoroch, pretože hľadá nové. Yvonne Besuden chce vzniknutú situáciu riešiť aspoň dvomi novými unimobunkami, no má strach. „Povedali, že ak to do konca roka nespravíme, útulok zavrú a psov dajú do kafilérie,“ dodala.