Nákaza sa prenáša teplokrvnými zvieratami, a preto by sa tie mali očkovať. Podľa zákona by mali byť zvieratá očkované od štvrtého mesiaca do pol roka, no mnohí majú stále zaužívané, že až po roku. V horšej nákazovej situácii alebo pri prevoze do zahraničia sa dá očkovať aj pred tretím mesiacom veku. Podľa veterinára je najčastejším prenášačom mačka, pretože pes je skôr pod kontrolou. „Ak sa mačka túla, už sa nikdy nemusí nájsť a besnota sa potom nedá zistiť,“ vysvetľuje. Jedným z častých prenášačov sú aj líšky, u ktorých však percento nákazy vďaka celkovej vakcinácii divej zveri klesá.
Ďalšími príznakmi besnoty u zvieraťa je ochrnutie, slintanie sa podľa lekára vyskytuje iba u malého percenta.
Podozrivé zviera, ktoré bolo očkované, sa dáva do karantény na päť dní, ak nie je očkované, tak karanténa trvá tri týždne. „Dohodnem sa s majiteľom, či je schopný dodržať karanténu a zviera sledovať, ak nie, tak mu vysvetlím, že bude lepšie, ak sa utratí,“ uviedol veterinár.
Na rozdiel od človeka nemá pohryznuté zviera žiadnu šancu, ak jeho útočník bol besný. „Dávajú sa iba antibiotiká, no žiadna vakcína pre zvieratá neexistuje.“ Ak pes niekoho pohryzie, vždy je potrebné, zistiť, či nie je besný. „Raz sa mi v Súči stalo, že pes pohrýzol dieťa, majiteľ ho zabil a zakopal. Následne sme ho museli vykopať a poslať na rozbor,“ spomína.
Podľa veterinára by ľudia nemali brať očkovanie proti besnote svojich miláčikov na ľahkú váhu, vyhnú sa tak zbytočným komplikáciám a možno mu tým aj zachránia život. U nás je očkovanie povinné každý rok, no ako tvrdí Pilát, dnešné vakcíny majú pôsobnosť až tri roky. Popri riziku besnoty veterinár varuje pred akýmkoľvek uhryznutím. „Zvieratá majú v ústach toľko baktérií, že aj nevinne vyzerajúce pohryznutie môže spôsobiť človeku, ako aj inému zvieraťu ťažké infekcie.“ Najdôležitejšou prevenciou pred nakazením sa besnotou pre ľudí je však podľa neho nehladkať cudzie zvieratá a najmä mačky, lebo nikto nevie, kde sa túlali.