domovov. Väčšinou sa všetci ponáhľali na autobus, tak sme sa vybrali do vynoveného obchodného centra. Aj tu bolo len zopár ľudí. Tí, ktorých sme oslovili, naše noviny síce poznali, ale nekupujú ich pravidelne, ani nemali ich aktuálny výtlačok. Už sme sa začali obávať, že budeme musieť opäť vyjsť von do toho nečasu. Ale ako sa vraví, nádej zomiera posledná, takže ešte jeden pokus a snáď sa už nájde nejaký šťastlivec, ktorý kupuje naše noviny.
V rozhovore sme napokon vyrušili dvoch pánov. Jeden z nich, pracovník tunajšej bezpečnostnej služby, hneď vedel, o čo ide. „Noviny kupujem pravidelne, len ich mám doma,“ povedal so sklamaním, lebo bol v službe a navyše utekať pre noviny na druhý koniec mesta sa nedá len tak. Druhý debatujúci tiež naše noviny kupuje pravidelne. „A bývam neďaleko,“ usmeje sa Miroslav Urbanovský.
Doma spolu s manželkou Danou rátajú a zisťujú, že Trenčianske noviny kupujú pravidelne už asi 35 rokov. Zdá sa, že sme narazili na „skalných“ čitateľov. „Kedysi, keď som bol mladší, tak ma zaujímala športová strana, ale teraz čítam všetko,“ vyznáva sa Miroslav. S veľkým uznaním sa vyjadril aj k práci nášho spolupracovníka Petra Haláka. „To si rád prečítam, lebo on tak dosť zatína do živého, to sa mi páči,“ pochvaľuje si jeho rubriku.
S využitím peňazí u Urbanovských nebude asi veľký problém. Miroslav sa prejavil ako dobrý manžel, pretože sa na osud výhry najskôr veľmi taktne spýtal manželky. „No, už má peniaze, o ktorých žena nevie,“ smeje sa manželka. „Päťstokorunáčka“ od nás pôjde pravdepodobne na telefonovanie. „Asi si za ňu dobijem kredit v telefóne,“ veľmi pohotovo vyriešil celú situáciu Miroslav.