začal v roku 1951 študovať v Brne na Vyššej priemyselnej škole textilnej. Po návrate zo štúdií zostal verný Merine, kde ako návrhár pracoval štyridsaťpäť rokov.
Začiatky historického koníčka
Ako študent navštevoval v Brne Moravské zemské múzeum a veci, ktoré tam objavil, ho natoľko upútali, že začal hľadať historické zmienky o rodnej obci i pátrať v teréne.
„Zistil som, že o Trenčianskej Turnej neexistuje žiadna ani historická ani archeologická zmienka,“ vysvetlil.
Ako správny lokálpatriot sa rozhodol túto skutočnosť zmeniť. Začal čítať historické knihy, pátrať po chotári a neskôr, keď už mal určité poznatky, rozhodol sa ich sprostredkovať rodákom. Napísal dve knihy o Trenčianskej Turnej a niekoľko publikácií o miestnom záhradkárstve a ovocinárstve, cirkvi, zborník ľudových piesní a je spoluautorom zborníkov vydaných pri príležitosti organizovania sympózií Bitka pri Turnej a Samuel Timon.
Svoju prácu nepovažuje za vedeckú, je to vraj iba oboznámenie sa s históriou, ktorú Turňania nepoznali.
„Prečítal som množstvo historických kníh, sem tam v nich bola vetička, ktorú som využil. Keď som niečo objavil, šiel som za tým hlbšie,“ upresnil.
Amatérsky archeológ
V Moravskom múzeu ho ako prvé zaujali praveké kamenné nástroje. „Keď sú takéto veci na Morave, môžu byť aj u nás,“ pomyslel si mladý Horňák a vydal sa pátrať po obci a okolí. Keďže veľa čítal a chodil po múzeách, dokázal aj v obyčajných kameňoch spoznať vzácnosť. Zistil, že neďaleké Zamarovce, Nové Mesto nad Váhom či Mnešice hovoria o osídlení v dávnom veku a aj sám našiel dôkazy staršej, mladšej doby kamennej, lužicko-sliezkej kultúry, rímskej aj slovanskej kultúry. Dnes vďaka nemu hovoria jeho nálezy aj o dávnom osídlení Trenčianskej Turnej.
Prvá zmienka o obci
Niektoré zo svojich nálezov má doma v poličke, no veľká väčšina je v Trenčianskom múzeu a v Archeologickom ústave v Nitre. V jeho zbierke sú popri kamenných pazúrikoch zo staršej doby kamennej, starých sedemnásťtisíc rokov, aj o desaťtisíc rokov mladšie kamenné sekerky, kliny z mladšej doby kamennej. Relikviou je aj delová guľa, ktorú dostal k sedemdesiatym narodeninám.
Cez staršiu dobu kamennú sa dopracoval až do doby, o ktorej už sú písomné záznamy. „Chcel som vedieť, odkiaľ som, čo som,“ uviedol. V historických knihách objavil aj prvú zmienku o obci, ktorá je z roku 1269. Keďže mal dostatok archívnych dokumentov, popri histórii Turnej spracoval aj históriu miestneho ovocinárstva a záhradkárstva. K pätnástemu výročiu spevokolu Večernica, ktorého bol zakladateľom, napísal aj publikáciu.
Najväčšia vzácnosť
Vec, ktorú si Rudolf Horňák cení zo všetkých najviac má 24-tisíc rokov a visí na stene pracovne medzi mnohými obrazmi. Je ňou jedna z prvých pätnástich kópií moravianskej Venuše v originálnej veľkosti, ktorú objavil istý roľník v Moravanoch pri Piešťanoch. Tá sa hneď po objavení stratila a na Slovensko sa vrátila až o veľa rokov neskôr. Po prvýkrát ju Horňák videl v Paríži v Múzeu človeka v roku 1964, keď o nej ešte nikto nevedel. „Keď človek veľa číta a vie počúvať, veľa sa dozvie a môže sa dopátrať skutočnosti,“ vysvetľuje, ako zistil, že je Venuša v Paríži.
Vlastný rodostrom
Po archeológii a histórii zaujala Rudolfa Horňáka aj genealógia. Dni a týždne strávil v bratislavskom archíve, kde pátral po svojich predkoch. „Dopracoval som sa až do roku 1750 a aj podľa predkov som chudobný chalan z dediny,“ uviedol. Do Bratislavy chodil vždy na týždeň, ktorý strávil zavalený starými dokumentmi. Prácu mu sťažovala skutočnosť, že všetky písomnosti boli v latinčine alebo maďarčine, ktoré nepoznal. Pri svojom pátraní objavil rody aj niektorých svojich spoluobčnov.
Ani dnes nie je nečinný. I keď už pre zdravotné problémy nechodí toľko do terénu, pripravuje knihu o turnianskej základnej škole, ktorú by v budúcom roku rád dokončil.
Narodil sa 1. 3. 1934 v Trenčianskej Turnej. Je vdovec, má tri deti a štyri vnúčatá. Celý život pracoval ako návrhár v Merine. Za svoje priemyselné vzory získal ako významný odborník aj niekoľko cien a je zodpovedný aj za rovnošaty prezidentskej stráže. Je stálym členom Stálej konferencie slovenskej inteligencie Slovakia Plus. Vďaka svojmu záujmu o archeológiu a históriu mu vďačí Trenčianska Turná za svoj zápis do histórie.