ch školských zariadení Gabriel Rovňák tvrdí, že poslanci odhlasovali „začiatok konca neštátneho školstva na Slovensku“.
Schválili totiž novelu zákona, podľa ktorej neštátne ZUŠ a neštátne ŠZ od nového roka nebude financovať štát, ale obce, mestá a vyššie územné celky. Podľa Rovňáka je schválená novela veľmi zlá a poškodzuje školstvo. Uviedol, že do zákona sa síce dostala trojročná garancia, na základe ktorej by mali dostávať minimálne 90 percent potrebných financií, ale tá nič nerieši. Rovňák si myslí, že samosprávy nikto nedonúti dať peniaze na neštátne školstvo. Rozpor vidí aj v tom, že samosprávy budú naďalej dávať súhlas so vznikom neštátnych škôl. Podľa neho nebudú naklonení tomu, aby vznikali nové školy, keďže ich musia financovať.
Prezident Asociácie súkromných škôl a zariadení Ľuboš Sloboda vidí problém aj v nejasnom spôsobe vyhradzovania kompetencií zo strany miest a obcí voči jednotlivým zriaďovateľom. „Podľa zákona sú všetci zriaďovatelia ne jednej úrovni a to nedeklaruje možnosť rozhodovať a autoritu,“ vysvetlil. Najväčší problém je však podľa neho v tom, že prijímaný zákon naráža na zákon o rozpočtových pravidlách miest a obcí. „V ňom nie je obsiahnuté neštátne školstvo a neviem, ako sa to dorieši,“ uviedol.
Z nového zákona nie je nadšená ani riaditeľka Súkromnej základnej školy v Novej Dubnici. „Nie je to nič veselé. Už sme zažili financovanie cez mestá a z každých päť korún bolo päťdesiat halierov,“ tvrdí. Riaditeľka neverí tomu, že škola dostane sľubované financie a nevie si predstaviť, ako to bude po troch rokoch, pretože štát iba počas nich garantuje financovanie súkromných škôl. Poslednú nádej vidí riaditeľka v prezidentovi. Po schválení parlamentom je teraz zákon u prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý môže podľa Slobodu jeho schválenie zadržať.
Autor: ak