Bolo by určite nosením dreva do lesa písať o cenných úspechoch skvelej reprezentantky SR, vynikajúcej plavkyňe 32-ročnej Jane KORBAŠOVEJ, ktorá už dávnejšie zanechala naozaj pozoruhodnú a čulú 19-ročnú aktívnu činnosť svojou vytúženou účasťou na olympiáde v austrálskom Sydney 2000.
PRVÉ PLAVECKÉ KRÔČKY
Janka sa narodila 20. marca 1974 v Košiciach, ale celá rodinka sa v roku 1980 presťahovala do Nemšovej, kde začala navštevovať Základnú školu. K aktívnemu plávaniu sa dostala o štyri roky neskôr , keď bola vybraná trénermi Športovej školy v Trenčíne do prípravky na internárnu Športovú školu. Svoj plavecký talent rozvíjala pod taktovkou trénera Róberta Pastierika s ktorým úzko spolupracovala niekoľko rôčkov. V siedmej triede sa začala zameriavať na znak a polohové preteky. Postupne mala za sebou niekoľko lichotivých výkonov a výsledkov. Ani nečudo, že sa čoskoro získala miestenku do juniorskej reprezentácie a absolvovala sériu domácich šampionátov a rôzných svetových plaveckých zápolení. Markantný zlom v jej rozlete a rozmachu prišiel v ôsmej triede, keď na majstrovstvách Československa v 50 m bazéne v Brne pokorila najlepšie seniorské plavkyňe a na 200 m znak vytvorila nový dorastenecký a seniorský rekord.
Len tak mimochodom, do trenčianskej plavárne chodilo poctivo 19 rokov, či už ako aktívna plavkyňa, alebo trénerka mlade.
VRCHOL NA OH V SYDNEY
Nepochybne vrcholom Korbašovej plaveckej kariéry bola účasť na OH 2000 v Sydney. Za týmto životným cieľom - pod vedením trénera R. Pastierika napredovala niekoľko pozoruhodných rôčkov. Jej prvým pokusom bolo sa dostať na olympiádu do Barcelony 1992, ale psychicky zlyhala a nezvládla tlak okolia. O štyri roky neskôr - na olympiádu do Atlanty sa taktiež nedostala, nakoľko nesplnila stanovený vytýčený limit. Dvanásť rokov, krok za krokom postupovala za svojím životným cieľom - účasťou na OH, čo je nepochybne snom každého športovca. Nakoniec to predsa len dosiahla...
ŽIVOTNÝ ÚSPECH NA ME VO VALENCII
Výkonnostný vrchol a faktický životný úspech prišiel pár mesiacov po olympiáde, keď na majstrovtvách Európy vo Valencii - v krátkom bazéne v priebehu jedného dňa prekonala až dva slovenské rekordy na 200 m znak a celkove obsadila lichotivé 6. miesto. Po zrekapitulovaní to vyšlo tak, že počas svojej aktívnej kariéry štartovala raz na OH (Sydney), na ME juniorov dvakrát, na ME seniorov v roku 1991 sa ako jediná Slovenska prebojovala do Atén. V roku 1999 štartovala na ME v Lisabone, o rok neskoršie na európskom šampionáte v Helsinkách, kde splnila nominačné kritéria na olympiádu. Potom sa zúčastnila na ME v krátkom bazénu vo Valencii, v Berlíne, Antverpách, Rusku Nemecku...
BOHATÁ ŽATVA MEDAILÍ
Pravdupovediac, Korbašová počas svojej čulej aktívnej činnosti získala bohaté množstvo medailí z rôzných kovov. Len z majstrovstiev Slovenska ich má na svojom konte okolo dvesto, z majstrovstiev Československa a iných medzinárodných podujatí okolo sto. Všetky skladuje u svojich rodičov na čestnom mieste - je to rozhodne nezabudnuteľná deväťnástročná bilancia, vrátane písomného podchytenia všetkých jej rekordov - od samého prvopočiatku. Nepochybne, každá získana medaila má patričnú hodnotu
NA SKUSY DO DALLASU
Naša plavecká osobnosť bola aj na skusoch v ďalekom Dallase a keď tam bola po prvýkrát na mesačnom sústredení, tak bývala priamo u slovenskej plaveckej jednotky - Martiny Moravcovej. Počas ďalšej návštevy tohto mesta pôsobila u trénera Steve Collinsa a iba sa jej potvrdila skutočnosť, že plávanie je tam na oveľa vyššej úrovni ako u nás. Vyštudovala na FTVŠ v Bratislave špecializáciu - tréner plávania - má teda najvyššiu kvalifikáciu, ktorú naplno využila najmä po „zavesení plaviek na kliniec“.
TRÉNERKOU NOVOZÉLANĎANOV
Nevedno presne ani kedy, sa J. Korbašová unenazdajky stratila z očí nielen vyznávačom slovenského plávania, ale aj kolegom z OŠG, obyvateľom Trenčína a Nemšovej, kde odžila niekoľko rokov svojho duchaplodného športového života. Až vďaka informácie sme sa dozvedeli, že už niekoľko mesiacov aktívne pôsobí ako trénerka plaveckej mládeže od 12 do 15 rokov v Novom Zélande - v klube North Shore (časť Aucklandu), kde evidujú okolo 400 členov. Hoci tam dovtedy nikoho nemala a ani nepoznala, predsa len tento štát a celkové prostredie pri Tichom oceáne ju doslova opantal natoľko, že si tam už podala žiadosť o trvalý pobyt a rada by tam chcela zostať žiť niekoľko rokov. Žije sa tam totižto úplne iný život ako u nás - konštatuje, že profesionálne rastie a napreduje. V tomto klube sa totižto vedno schádzajú najlepší plavci Nového Zélandu - vedúcou trénerkou je Jan Cameronová. V súčasnosti sa už v tejto zaujímavej krajine postupne aklimatizovala, hoci to spočiatku nebolo vôbec ľahké a jednoduché. Ako inak - veľmi precízne študuje v angličtine plavecké skriptá, aby mohla odborne komunikovať so svojími náročnými zvedavými zverencami. Ako sa však otvorene vyznala, tak mrzí ju len jedna vec - že nemá o desať rokov menej...
