Štefan Psotný, divadelný režisér
Na vianočné sviatky si najradšej spomínam, keď som kráčal s otcom o polnoci naším mestom a pri mesačnom svite sa trblietal polmetrový sneh. Dnes už som otec a starý otec. Mám štrnásť vnúčat. Krásna spomienka je na jeden rok, keď už sme s manželkou bývali sami. Na Štedrý večer manželka prestierala stôl, chystali sme sa jesť. Zrazu nám niekto pri dverách spieval Tichú noc. Išli sme otvoriť dvere a za nimi stáli všetky naše deti a vnúčatá, ktoré nebývajú ďaleko od mesta. V rukách držali taniere, hrnce s jedlom. Za pol hodinu všetko nachystali a mali sme spoločnú večeru. Bolo to veľmi pekné a príjemné. Teraz už večeriame s manželkou sami. Nemávame kapra, pretože som asi lenivý vyťahovať kostičky. Na rozkrajovanie jabĺčka neverím. Človek si je sám strojcom svojho šťastia. Ako si každý urobíme, tak máme.
Helena Vrtichová, speváčka
Ja a Vianoce, to je taká malá trauma. Keď sme sami dvaja, to nie je ono, takže čakám, či sa zídeme väčšia rodinka. Obvykle moja neter so štyrmi deťmi. Večeru začíname oblátkou a cesnakom, aby sme boli zdraví a pekní. Na čo sa celá moja rodina teší, to je kapustnica. Ja tomu hovorím, že je taká luteránska a všelijaká. Dávam do nej údené mäso, klobásku, hríby, slivky a krúpky. Zahustím cibuľovou zápražkou. Hlavne jej ale robím toľko, aby vydržala až do Silvestra, kedy je vraj najlepšia. Vravím vraj, pretože mi do Silvestra ešte nikdy nevydržala. Pečenie zákuskov, to je večný boj. Asi samotné vedia, že ich nemám rada, tak nechcú na tom plechu poslúchať. Robievam ale vanilkové rožky, ktoré sa ako-tak daria. Môj partner miluje zázvorníky. S tým sa každoročne bijem, ale už sa k tej vyhovujúcej podobe a chuti za tie roky blížim. Krásny zvyk mi priniesla neter, ktorá sa vydala za Kanaďana. Oni sa vždy pred štedrou večerou pri stole všetci chytia za ruky a sú chvíľku ticho, každý želá každému v duchu len to dobré. Je to nádherná tradícia a tak ju praktizujeme aj my. Čo sa darčekov týka, tak sa snažím najmä deťom kupovať knižky. Poprípade spoločenské hry. Kupujem ich samozrejme na poslednú chvíľu.
Ján Mikuška, akademický maliar
Vianočné sviatky môjho detstva boli pre mňa také krásne ako pre väčšinu z nás. Milosrdný čas vymazal zo spomienok to menej dobré a nechal mi v mysli krásnu rozprávku, kde hlavnú úlohu hrali rodičia. Mama nám uvarila dobroty a sladkosti, tato sa postaral o stromček. Ježiško o darčeky, i keď skromné. Bolo to o láske, dobrote a rodine. Vianočné sviatky teraz, keď som otec a starý otec, chcem mať samozrejme ešte krajšie. Ak sa to dá. Manželka uvarí dobroty a napečie sladkosti. Ja sa postarám o stromček. Večeru mávame klasickú - po tichej modlitbe si dáme oblátky s medom, kapustnicu, vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom. Ježiško je dnes už štedrejší, hlavne pre vnučku. Atmosféru nám dodáva svetlo sviečky a krásna vážna hudba. V mysli mám ale stále Vianoce s mamou atatom.