Za všetko môže chrípka
Anna Hodulíková prekonala chrípkové ochorenie. Začala zrazu pociťovať neprekonateľnú únavu a vidieť dvojmo. V práci sa nemohla sústrediť. Hlavným podnetom bola chvíľa, kedy stratila na pol hodinu zrak. „Videla som vtedy len čiernu tmu,“ spomína. Rozhodnutie navštíviť lekára prišlo, keď jej začali trnúť končatiny. Ľavá noha trnula a ruku mala neovládateľnú, ústa tiež. Strácala rovnováhu a orientáciu.
Diagnóza – zápal centrálneho nervového systému
Lekárovi porozprávala všetky príznaky, ktorým nerozumela. Nasadil jej lieky a vitamíny. Nič nepomáhalo. Prišla hospitalizácia v Trenčíne, kde mladá štyridsaťročná žena dozvedela svoju nepríjemnú diagnózu. Počas ôsmich týždňov v nemocnici dostala tridsaťdva infúzií. Kúra jej chorobu síce pozastavila, ale samozrejme nevyliečila.
Stres a prechladnutie – najväčšie riziko
Pred odchodom z nemocnice ju lekári upozorňovali, že najväčšie riziko bude pre ňu stres a prechladnutie. Mali pravdu. Keď len trochu prechladne, má strnuté končatiny a ťažko sa jej hýbe. Zažila situáciu, keď nebola schopná sama zísť z postele a stáť na vlastných nohách. Silou vôle sa dostala štvornožky do kuchyne. Teplý čaj pomohol.
Lekár nie vždy pomôže
Z prechladnutia jej stuhli stavce a vykrútila sa jej krčná chrbtica. Pociťovala veľké bolesti. Mozog sa nedokrvoval. Lekári videli, že by to mali napraviť. Tak sa aj stalo. Ujal sa toho doktor, ktorému v danej chvíli neostávalo nič iné. Nikto nevie, či to bola chyba alebo nie. Pravdou je, že pri náprave prestala na pár sekúnd vidieť. Chvíľu trvalo, kým sa jej zrak vyjasnil. Od vtedy má problém s očami a hlavou. Máva nepríjemné závraty, oči sa rýchlo unavujú. Porucha zraku ju poznačila.
Odchod z práce znamenal záťaž na psychiku
Po stanovení diagnózy musela Anna Hodulíková odísť na invalidný dôchodok. Pre ženu v produktívnom veku to nie je nič príjemné. Pripadala si nepotrebná. Nevedela sa s tým vyrovnať, pretože má spoločenskú povahu. Toto obdobie bolo ťažké aj pre rodinu. Najväčšou oporou bol manžel a traja synovia. To, že už bola matkou, bolo pre ňu šťastie. Lekár ju upozornil, že pri diagnóze „skleróza multiplex“ nemôže otehotnieť. Pomaly sa so svojim osudom vyrovnávala a depresívne stavy z choroby zažehnávala radosťou z rodiny, o ktorú sa starala. S veľkou pomocou milovaného manžela. Ten, nanešťastie, neskôr zomrel. Starší synovia sa oženili, matka ostala s najmladším, vtedy štrnásťročným. Najskôr si myslela, že to sama nezvládne. Postarať sa o dospievajúce dieťa nebolo ľahké. Najmladší syn jej však vynahradil dievčatko, po ktorom tak túžila. „Som veľmi šťastná, že ich všetkých mám,“ zamýšľa sa. Keď potrebovala, tak jej chlapec pomohol upratať, nakúpiť, navariť. Do ničoho ho nemusela hnať, všetko spravil, s úctou k mame.
Každodenné cvičenie je jej odmenou
Ľudia postihnutí touto chorobou si nevedia vynachváliť jogu. Anna Hodulíková cvičí, odkedy sa s diagnózou zmierila. Začalo to pobytmi v kúpeľoch, kde si uvedomila, že jej cvičenie skutočne pomáha. Musí si dávať pozor na cviky, ktoré cvičí, pretože má problém so závratmi. V kúpeľoch jej okrem cvičenia pomáhajú masáže a plávanie. Reflexná masáž pomáha tiež. Z vlastnej skúsenosti je presvedčená, že keď človek poznačený touto chronickou zápalovou chorobou cvičí a nepoddáva sa, osudu na vozíčku môže predísť. Chorobu treba ale diagnostikovať v začiatkoch a potom sa s ňou vytrvalo pasovať po celý život. Dodnes je nevyliečiteľná.
Okrem cvičenia vitamíny a bylinky
Nie je nič neobvyklé na tom, že chorý človek sa dopuje vitamínmi. So sklerózou multiplex je dobré jesť ich pravidelne a vo veľkých dávkach. Vhodné sú aj v umelej forme aj v prírodnej. Podstatné vraj je, aby ich bolo čo najviac. Nie je vyšpecifikované ktoré, najlepšie je dopĺňať naozaj všetky. Prírodná medicína nie je na zahodenie, pretože verí bylinkám. Trezalka, praslička, mäta, pamajorán sú tie, ktorým verí asi najviac. Okrem toho, že si z byliniek varí čaje, robí si aj obklady na krk a ramená, ktoré ju často bolievajú.
Život s najbližšími a pevná vôľa
Anna Hodulíková sama priznáva, že skleróza multiplex má u každého iný priebeh. Človek sa s ňou musí naučiť bojovať a mať pevnú vôľu. Sama s ňou bojuje a žije tridsaťdva rokov. Veľmi dôležitá je správna životospráva a čas venovaný sebe samému. Stres musí ísť bokom. Dobré rodinné zázemie je cesta k úspechu. So svojim najmladším synom a v súčasnosti už aj s jeho rodinou žije dodnes. Päťčlenná rodina spolu drží a sú šťastní. Zákerná choroba za iných okolností ľudí ubíja. „Nebyť mojej rodiny, mala by som to veľmi ťažké,“ hovorí Anna, ktorá priznáva, že by nedokázala žiť sama. Je živým príkladom toho, že chorobe sa netreba poddávať, aj keď človek naozaj trpí. Milujúce deti a vnúčatá sú odmenou za tridsaťtriročné trápenie a bolesti.