„Riešime podnety podávané častejšie na denníky, ale u miestneho a regionálneho periodika je tento počet zatiaľ rekordom,“ vyjadril sa predseda Tlačovej rady Miroslav Cipár. Tri podnety na preskúmanie, či v prípade postupu Infa nešlo o porušenie novinárskej etiky, podali pred rokom postupne redakcia Trenčianskych novín, regionálny redaktor Sme Michal Piško a poslanec Róbert Lifka. Všetky uznala Tlačová rada ako oprávnené a udelila redakcii Info sankciu upozornenie na porušenie Kódexu novinárskej etiky. Podľa Petra Kerlika, podpredsedu Slovenského syndikátu novinárov, v prípade, ak sa stane, že tlačová rada trikrát v jednom roku udelí jednému periodiku upozornenie alebo znepokojenie, mal by sa vydavateľ zamyslieť nad dodržiavaním novinárskej etiky v redakcii, najmä. „Treba prehodnotiť, či si všetci členovia redakcie plnia svoje úlohy profesionálne, objektívne a nestranne.“
Tlačovému tajomníkovi Tiborovi Hlobeňovi, ktorý je aj poverený vedením redakcie, sa rozhodnutie Tlačovej rady nepáčilo a pre Slovenskú televíziu sa vyjadril, že mu tlačová rada bráni v práci. „Tvrdenie hovorcu je absurdné, keďže bol len upozornený, aby postupoval korektne voči kritickým médiám a nezneužíval svoje v istom zmysle privilegované postavenie,“ oponuje člen Tlačovej rady a mediálny analytik Andrej Školkay.
Dvojtýždenník Info tiež podal podnety na Tlačovú radu, aby preskúmala a rozhodla, či novinársku etiku neporušili aj Trenčianske noviny. Jeden uznala Tlačová rada ako opodstatnený a týkal sa otvoreného listu šiestich poslancov primátorovi, ktorý uverejnili Trenčianske noviny vo februári 2006. Odpoveď primátora priniesli hneď v nasledujúcom vydaní. Tlačová rada napokon po viacerých rokovaniach usúdila, že Trenčianske noviny porušili novinársku etiku a najskôr mali doručiť list primátorovi. „Nájsť nejaké riešenie bolo pre nás veľmi náročné,“ pripustil Cipár. Časť členov rady však so záverečným rozhodnutím nesúhlasila. Jedným z nich bol aj Andrej Školkay. Ako povedal, nie je nevyhnutné, ba je dokonca kontraproduktívne, aby bol text otvoreného listu vopred zaslaný jeho adresátovi. „Z etického aj pragmatického hľadiska úplne stačí, ak na znenie listu redakcia upozorní adresáta až po jeho publikovaní.“ Školkay si myslí, že sa tak zabráni možnosti prekaziť jeho uverejnenie. „Opačný postup vytvára prekážky otvorenej kritiky a diskusie, čo je v rozpore so samotnou podstatou liberálnej demokracie a slobody prejavu,“ dodal. Téma otvorených listov sa dostala aj do profesijného časopisu slovenských novinárov Fórum a v diskusii sa k nej vyjadrovali viacerí odborníci a aktívni žurnalisti. Bývalý šéfredaktor Trenčianskych novín Ľuboš Kostelanský konštatoval, že aj keď rozhodnutie Tlačovej rady neskončilo pre Trenčianske noviny pozitívne, vyprovokovali diskusiu, ktorá sa ukázala ako spoločensky významná.
Tlačová rada okrem sankcií upozornenia nestanovuje žiadne pokuty, podmienkou je, aby napomenuté periodikum uverejnilo rozhodnutie v najbližšom vydaní. Info z troch podnetov uverejnilo len dve rozhodnutia. Názor primátora Cellera na celú situáciu sme doteraz nedostali, hoci sme o stanovisko žiadali ešte 29. novembra. Približne od doručenia rozhodnutí Tlačovej rady prestalo Mesto zasielať redakcii Trenčianskych novín tlačové správy, informácie a nie vždy reaguje na žiadosti o vyjadrenia. „Tento spôsob komunikácie mestského úradu je odsúdeniahodný,“ upozornil Andrej Školkay.