„Spolieham sa na emocionálnu pamäť. Niekedy ma zaujme povahová vlastnosť, láska, niekedy iba pohyb hlavou, či vôňa,“ tvrdí. Z jej tvorby je jej srdcu najbližšia kniha Rieka. Knihu, ktorá mala medzi čitateľmi dobrý ohlas, napísala autorka iba za tri mesiace. Dielo o láske vo všetkých možných generáciách, o budovaní raného kapitalizmu na hornej Orave, o rakoch, rybách napísala spisovateľka podľa spomienok svojho otca. „Ten mi tak sugestívne rozprával svoje zážitky, že ak by som v tej dobe žila, nemohla by som to napísať lepšie.“
Autorka už šiestich kníh v poslednej spracovala historickú tému týkajúcu sa Banskej Štiavnice prvej polovice 18. storočia. Využila výdobytky postmoderny a vďaka tomu, že pozná mnoho detailov o živote slávneho cisárskeho kartografa, polyhistora a polytechnika Samuela Mikovíniho, zamerala sa na vykreslenie života jeho manželky Anny Reginy Mikovíniovej. Jedinou ctižiadosťou tejto ženy bolo vraj žiť v pravde, milovať manžela, rodiť deti a nepodľahnúť pritom hlúpemu meštiackemu prostrediu. „Zaujímavé sa mi zdalo manželské spolužitie s človekom, ktorý bol workoholikom 18. storočia,“ hovorí spisovateľka, ktorú okrem iného zaujímal aj vzťah, aký bol medzi veľmi nadaným a bystrým synom a jeho otcom, ktorý bol medzi protestantskými kňazmi výraznou osobnosťou. „Zaujal ma nielen lesk, ale aj bieda slávnej Štiavnice v 18. storočí, plnej zodratých a zle živených baníkov, pracujúcich v katastrofálnych pracovných a hygienických podmienkach,“ vysvetlila. Ich manželky a deti podľa Lichnerovej pracovali, stavali cesty, hrádze vodných nádrží, prítokové jarky, zbierali drevo pod ohňové stroje a niekedy v polovici 18. storočia si začali privyrábať česaním bavlny. Vo svojej knihe sa spisovateľka venovala aj možnostiam sociálnej pomoci baníckym rodinám. Podľa autorky sa niektorým čitateľom zdá byť kniha komplikovaná, s náročným podtextom, no ako sama vraví, záleží na čitateľovi. „Kniha sa dá čítať viacerými spôsobmi, pričom ten, kto ju číta, potrebuje určitú literárnu predprípravu,“ upresnila.
Po dopísaní poslednej knihy ešte nemá žiadne nové plány. „Vždy si poviem, že už nikdy nebudem písať, no vždy ma zas niečo napadne a pustím sa do ďalšieho dobrodružstva,“ dodáva.