Vedenie spoločnosti to oznámilo zamestnancom v pondelok 12. februára. Okrem Trenčína zatvorí Ozeta Neo závod v Skalici. Ozete zostanú firmy v Topoľčanoch a Tornali.
Väčšinu pracovníkov budú postupne prepúšťať do 31. decembra. O prácu by malo prísť 570 úkolových pracovníkov z Trenčína a 131 zo Skalice, 85 režijných pracovníkov v Trenčíne a 9 v Skalici a 62 technicko-hospodárskych pracovníkov v Trenčíne a 13 v Skalici. Spoločnosť ponúka 115 pracovných miest v Topoľčanoch. „Ide o rovnakú prácu, akú robia v závode Trenčín, ponúkli sme prácu pre jeden celý kolektív. Dopravu by sme hradili na naše náklady a organizovala by ju firma,“ uviedla Marcela Vlčková, personálna riaditeľka Ozeta Neo. Hromadné prepúšťanie nahlásili už aj úradu práce. Rozhodnutie komentuje vedenie firmy predovšetkým ako dôsledok posilňovania slovenskej koruny voči euru. Na domácom trhu umiestňuje firma 10 percent produkcie, 90 percent ide do zahraničia. „Platy zamestnancov sú v korunách, tržby však podnik inkasuje v eurách,“ uviedol predseda predstavenstva Ozety Neo Jozef Špirko. Ďalšou príčinou je nedostatok úkolových robotníkov „Vlani odišlo 175 úkolových zamestnancov, od roku 2004 ich počet klesol o 330, čo sa negatívne prejavuje na produktivite práce,“ konštatoval Špirko. Treťou z príčin je podľa neho recesia odevného odvetvia v celej západnej a strednej Európe. Kapacity textilného priemyslu sa sťahujú na Ukrajinu, do Rumunska, Bulharska či Ruska pre výrazne nižšie mzdové náklady. To, že sa spoločnosť rozhodla zatvoriť práve domovskú firmu v Trenčíne vysvetlil Špirko stratou významných zákazníkov. Napriek intenzívnym rokovaniam nesúhlasili s návrhom na úpravu cien, čím sa závod stal neefektívnym. Zamestnanci však poukazujú na prepojenie medzi členom predstavenstva Petrom Ondrom, ktorého manželka vedie ako riaditeľka práve topoľčiansky závod. Ľudia kritizovali aj nečinnosť odborov. Predseda odborovej organizácie Pavol Heleš sa bráni, že sa snažili v kolektívnej zmluve zachovať medziročný päťpercentný mzdový nárast. „Ale čo to je v porovnaní s výškou miezd v textilnom a odevnom priemysle,“ pýta sa Heleš. Špirko argumentuje, že vzhľadom na stúpajúce náklady na prácu v porovnaní s konkurenciou z východu si Ozeta nemohla dovoliť výrazne zvyšovať mzdy.
„Bol to pre náš šok,“ hovorili nám viaceré pracovníčky, keď sa dozvedeli o zániku firmy. „Hneď som vedela, že sa niečo deje, keď neobsadzovali miesta riaditeľov. Keď utekajú veľké ryby, vždy je za tým niečo vážne.“ Na otázku, či chce spoločnosť Penta rozsiahly areál s pozemkami, vybudovaným halami plnými modernej techniky predať, odpovedala Vlčová, že všetky možnosti sú v štádiu rokovania.
Podľa bývalého generálneho riaditeľa spoločnosti Štefana Bratka príčinu súčasného stavu treba hľadať v rokoch 2002-2003, kedy bol vyhlásený štyrmi úverujúcimi bankami konkurz. „Ozeta v tom čase vôbec nespĺňala ani jedno kritérium na konkurz. Firma tvorila zisk, v 2002 bol 55 miliónov, na účtoch boli prostriedky, bola v plusových číslach. Plnil sa konsolidačný program, ktorý sme zadali vypracovať externej firme a na základe neho dostala Ozeta päťročný úver,“ uvádza Bratko. Napriek konkurzu Bratko oceňuje snahu správcov udržať kredit firmy pred odberateľmi a klientelou. „Podarilo sa udržať celú zákaznícku štruktúru.“ Podľa Bratku je nepochopiteľné, že sa potom Ozeta predala ako celok a nie po jednotlivých prevádzkarniach. Banky v obave, aby o prostriedky vložené do firmy neprišli, ju predali v roku 2003 spoločnosti Penta. „Majetok v hodnote 1,4 miliardy nepochopiteľne predali za 192 miliónov.
Firma mala ročný obrat okolo dvoch miliárd a len v rokoch 1997 až 2002 sme investovali do strojného vybavenia viac ako 800 miliónov. Ozeta bola najlepšia technicky vybavená firma v strednej Európe.“ Bratko uvádza, že skutočný konkurz nastal až teraz. „Vedenie firmy argumentuje kurzom koruny, nedostatkom pracovníkov. Iste, situácia nie je jednoduchá, aj kurz koruny môže ovplyvňovať, ale sú v odvetví firmy, ktoré tu pracujú a majú rovnaké podmienky. Chyba bude asi niekde inde,“ nazdáva sa Bratko a za dôvod kolapsu Ozety vidí nezvládnutú personálnu a obchodnú politiku. „Schopní odborníci museli odísť a nahradení spôsobili, že v Ozete došlo k rozvráteniu manažérskych a riadiacich štruktúr,“ dodal Bratko.
O pracovníkov Ozety sa už teraz začínajú zaujímať iné firmy pôsobiace v rezorte textilného a odevného priemyslu. O prepustených ľudí z OZETY-NEO má záujem aj púchovská Makyta. Ako informoval Peter Toman z tlačového oddelenia TSK, vyplynulo to z piatkového rokovania predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Pavla Sedláčka s generálnym riaditeľom Makyty Púchov Mariánom Vidomanom.“ Makyta bude hľadať podmienky, ako okamžite zamestnať všetkých uvoľnených zamestnancov, ktorí sú vhodní na prácu v odevnom priemysle. „Priamo púchovská firma je pripravená prijať okolo 100-150 ľudí,“ uviedol Vidoman. Od ďalších rokovaní s úradom práce a Ozetou Neo očakáva Makyta pomoc pri technickom zabezpečení dopravy týchto ľudí do zamestnania, pretože predsa len ide o väčšiu vzdialenosť, než na akú boli títo zamestnanci zvyknutí.
Ako uviedla riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne Teresa Pavlásková, nie je príjemné, keď sa uzatvorí „taká ikona miestneho priemyslu akou Ozeta v Trenčíne je“ a o prácu prídu aj ľudia, ktorí v podniku strávili celý produktívny život a po 30 rokoch v závode si musia hľadať nové zamestnanie. Podľa jej slov práca pre týchto ľudí je, avšak na úrade si netrúfajú odhadnúť, či sa prepustení zamestnanci dokážu prispôsobiť novým podmienkam najmä po psychickej stránke.
