Toť sa blysli návrhom na registráciu zabíjačiek alebo ak chcete zakáľačiek. Nechápem, prečo by mal štátny úradník vedieť, kedy chcem poslať do večných lovíšť svoje vlastné prasa. Úradníci sa bijú v hruď, že je to pre naše dobro. Vraj, aby sa dodržiavala kvalita spracovania mäsa a hygiena. A čo tie smradľavé mäsá v hypermarketoch? Vláda, ktorá na každom kroku rozpráva o tvrdom boji proti korupcii takto otvára dvierka (Čo dvierka! Vráta od stodoly!) k ďalšej skrytej korupcii. „Inšpektori“ by chodili zo zabíjačiek patrične „oklobáskovaní a ojaterničkovaní“. Aj kus „karmenádle“ by sa do igelitky ešte vošiel, no a navrchu kúsok tlačenky, aby sme v hanbe neostali. Za odmenu by vypísali úradné tlačivo, podľa ktorého bolo všetko „Óká“, čiže po našom richtig. Myslím si, že o miesta klobásových inšpektorov bude veľký záujem a ďalšími korupčníkmi sa stanú tí, ktorí ich budú prideľovať. Veď aj oni chcú okoštovať z paprikovo-cesnakového laloku. Kto aspoň raz choval nejakú tú svinku, vie, že sa stávajú aj nečakané nehody. Svinka si zlomí nohu a je potrebné ju ihneď utratiť a spracovať. V takomto prípade si nahlasovanie neviem prestaviť ani len teoreticky. Postupne by všetci „zabíjači“ hlásili zabíjačku až dávno po nej, pričom by uviedli práve dôvod nutnosti a časovej tiesne. V takomto prípade by mali napríklad súkromní vinohradníci nahlasovať termín oberačky svojho vlastného vinohradu alebo – ešte lepšie – termín použiteľnosti prvého burčiaku. Aj v tomto prípade by si inšpektori prišli na svoje. Kvôli prehľadnosti by súkromný vinohradník musel pred oberačkou (vinobraním) zrátať a nahlásiť všetky použiteľné bobule viniča. Na svoje by si prišli aj rybári. Každú sobotu ráno by museli nahlásiť, akého veľkého kapra sa dnes snažia uloviť. Inšpektor by potom skontroloval žiabre a spočítal šupiny. Po opečiatkovaní formulára by si potom rybár (cítiac sa chránený štátom) mohol kapra vysmažiť v cestíčku a s rodinou spapať. Nuž ani hubárov nenačim zanedbávať. Pri každom chodníku z lesíčka by musel stáť inšpektor a kontrolovať, či majú občania v košíku jedlé huby. Tiež by sa to dalo odôvodniť ochranou zdravia občanov. Muchotrávky zelené, biele, citrónové, či iné dobroty určené klebetným susedám (prípadne svokrám) by im nekompromisne odobral. Podľa mňa by mala každá sviňa nahlásiť na príslušný úrad v správnu dobu, že sa cíti byť ohrozená na živote. Samozrejme na úradnom tlačive.
„Ja dolupodpísaná sviňa Pušika, prehlasujem týmto, že sa cítim byť ohrozená na živote z dôvodu možného zakľatia za účelom výroby klobás“. Samozrejme kolok, okrúhla pečiatka a podpis notára, ktorý tiež nie je zadarmo. Podpis Pušiky je mierne otázny, ale poslanci to určite doriešia, veď riešili už aj väčšie „hovadiny“ alebo bravčoviny. Napríklad odškodnenie vlekárov za skutočnosť, že nenapadol sneh. To sa musí zrodiť v skutočne poriadne dutej gebuli. Ale aj tak - za najkrajšiu vec považujem faktúru na „vodné a stočné“. Platím si totiž za dažďovú vodu. Bez ohľadu na skutočnosť, či pršalo alebo nepršalo. V rámci globalizácie ekonomiky by bolo vhodné zaviesť vodné a stočné aj na Sahare. A aby sa mongolskí súdruhovia neurazili, tak aj v púšti Gobi. Aj vzdušné by sa zišlo. Každá korunka do štátnej kasy je dobrá. Uvidíme, možno sa dočkáme aj „vzdušného“.
