Podujatie sa konalo v Trenčianskych Tepliciach zároveň s národopisnými slávnosťami. Mária bola členkou súboru z Teplej. O akcii písali aj vtedajšie noviny. „Šumná Teplianka Mária Pšenáková, dievčina z ľudu, so svojím rozkošným úsmevom na červených perách, vo svojom nádhernom kroji, vyvolala búrlivý nadšený potlesk obecenstva, takže ju porota zvolila za krásku Slovenska roka 1935. Darmo, kroj sluší najlepšie tým prostým milým stvoreniam. Na znak uznania prirodzenej nenalíčenej krásy darovala vznešená Alica Masaryková (dcéra prvého prezidenta Československa) našej Teplianke svoju podobizeň s podpisom a slovami Jednoduchosťou a prácou ku kráse.“
Spomienky svojej mamy i ostatné rodinné udalosti zaznamenáva do rodinnej kroniky Máriin syn Pavol Veselý. Prvé údaje sú z rokov 1914–15. „Zozbieral som ich a prepisoval z rôznych kúskov papierikov a poznámok.“ Rád by získal o súťaži krásy aj ďalšie informácie. Z prameňov a vtedajších časopisov sa dozvedel, že súťažiť mohli až dievčatá od 21 rokov, čo bol vek, odkedy sa pokladali za dospelé. Kráska Slovenska sa volila pravdepodobne každých päť rokov. O súťaži vie z maminho rozprávania. Prihlásila ju manželka notára Irena Molecová, ktorá sa venovala národopisu. Veselá a usmievavá Mária zaujala nielen ju, ale i porotu. Tip jej vyšiel. Mária najskôr vyšla na javisko s tabuľkou s číslom desať a postupne jej vymieňali tabuľky s nižším číslom až napokon získala jednotku. „Až potom mi došlo, čo sa stalo. Dostala som šerpu, všetci ma fotografovali a mne sa roztriasli kolená,“ hovorila deťom mama. Jednou zo súťažných disciplín bolo aj interwiev takmer ako dnes. Márie sa pýtali, čo dokáže navariť, napiecť, čo rada tancuje a aké šminky používa. Na súťaži sa predviedla v teplianskom kroji. Žiadna promenáda v plavkách v tých časoch sa ešte nekonala. Okrem množstva darčekov – krištáľovej súpravy, pohárov, kozmetiky v ružovom brúsenom skle, striebornej kabelky, získala Mária aj miesto na poštovom oddelení v považskobystrickej zbrojovke. Jej ďalšiu nádejnú dráhu modelky a vstup do vyššej spoločnosti rázne ukončil jej otec. „Žiadna Viedeň, či Paríž. Kto sa bude starať o súrodencov a kravy?“
Mária sa narodila v roku 1912. Ako mladé dievča nastúpila slúžiť do rodiny vyššieho úradníka v cukrovare Hadhauzera. „Boli to Rakúšania, mali dve deti, mama sa o ne starala, ale pomáhala aj v domácnosti,“ hovorí syn Pavol. Mária sa dva roky po zisku titulu Miss Slovensko vydala za Tepľana Martina Veselého. V roku 1939 sa im narodil prvý syn Pavol, na konci vojny, v roku 1945 druhy syn Jozef. Spokojný život mladej rodiny v novopostavenom dome zahatala tragédia v kameňolome, kde robil manžel Martin. Zahynul v roku 1948, presne v deň svojich narodenín. Pavol si spomína, že ho ako dieťa čakal doma s kytičkou kvetov, ale otca sa už nikdy nedočkal. Ďalšie osudy Márie Pšenákovej - Veselej neboli už bezstarostné a veselé. Kameňolom bol krátko na to znárodnený, ako hovorí Pavol, žiadne peniaze ako odškodnenie nedostala. „Od nikoho ani korunu.“ Mama potom pracovala celý život počas kampaní v cukrovare, inak sa starala o domácnosť a malé gazdovstvo. Mladá vdova sa už nikdy nevydala.
„Bola to vynikajúca žena, do voza aj do koča. Hoci sme vyrastali bez otca a vôbec sa s nami nehrala, zvládla nás,“ prezrádza Pavol. Stále si dokázala udržať veselú myseľ a optimistickú povahu „Zažila úspech aj slávu, ale potom sa už musela obracať v živote sama.“ Mária zomrela v novembri roku 1985, presne 50 rokov po svojom veľkom životnom triumfe, z ktorého však nemala žiadny veľký profit a na ktorom si vôbec nezakladala. Jej svetom bola jej rodina.