V prvej približuje autorka začiatky svojich textárskych prác, genézu spolupráce so Slovenským rozhlasom, s poprednými hudobnými skladateľmi a spevákmi (podľa databázy Slovenského ochranného autorského zväzu otextovala 133 piesní), až po tvorbu lyrických veršov a epigramov uverejňovaných v Trenčianskych novinách a napokon v samostatných zbierkach – Hosť do domu a Manon roku 2000.
Prozaickejšia časť knihy písané životom obsahuje deväť poviedok čerpajúcich z dedinského prostredia. Láskavým tónom opisuje osudy svojráznych postáv a postavičiek a ich životné zápasy. Poviedky a novely sú samostatným pokračovaním príbehov z autobiografickej prózy Služobné tajomstvá. Pre zvýraznenie autentičnosti a vieryhodnosti čarokrásnych i tragikomických príbehov neváhala autorka použiť aj dialekt podinovskej dediny. Jubilejnú knihu krstila autorka spolu s primátorom mesta Štefanom Škultétym.
Podľa slov autorky, knihu pripravovala dlho a ešte nemala byť dokonca vôbec medzi čitateľmi. „Vydavateľ, ktorého som si našla, sľuboval knihu vydať najskôr za dva roky. Blížim sa k osemdesiatke a plánovať na dva roky dopredu si už netrúfam,“ povzdychla si spisovateľka. Druhým problémom boli financie. „Chcel veľa peňazí, tak som si to rozmyslela a vydala som si ju sama i napriek finančnému zadlženiu skonštatovala odvážna spisovateľka, ktorá si väčšinu svojich kníh vydávala sama. Zohnala som prostriedky od sponzorov, ale niečo som musela vložiť aj zo svojho. Preto vyšlo len 400 kusov, no i tak celkový náklad stál 70-tisíc,“ opisuje aj túto stránku súčasnej literárnej tvorby. V písaní aj vydávaní si chce dať teraz prestávku, aj keď, ako tvrdí, má materiálu aj na ďalšie knihy. „Neviem, či nájdem dosť peňazí, nechcem zase otravovať tých istých sponzorov.
Kedysi chodila so svojimi knihami priamo za čitateľmi, dnes je to už komplikovanejšie. „Benzín je drahý, auto staré, a ja už mám tiež svoje roky. Knihy dnes ponúka telefonicky, posiela poštou, a založila si aj svoju internetovú stránku. Naďalej však stále tvorí.
„Doma mám stále okolo seba papieriky, kde si zaznamenám poznámky a tie ma napadajú stále,“ prezrádza spisovateľka, ktorá súčasne s krstom knihy si v obradnej sieni mesta Trenčianske Teplice pripomenula spolu s rodinou a priateľmi zlatú svadbu s manželom Laurincom.
