Stredná, ale najmä staršia generácia priaznivcov trenčianskeho futbalu si s obľubou, ale hlavne nostalgiou - pri súčasných výkonoch hráčov Trenčína spomína na šesťdesiate roky, keď do mesta pod Matúšov hrad chodili tisícky divákov nielen zo širokého okolia, ale aj spoza rieky Moravy. Ťahákom boli vtedajšie prvoligové mužstvá z celého Československa, avšak v prvom rade „trenčianski zlatí chlapci“, ako ich fanúšikovia s obľubou volali. Jedným z nich, ktorý rozdával radosť s bojovným srdcom na trávniku bol aj obranca a stredopoliar Telesfor Halmo.
RODÁK Z MÝTNEJ NOVEJ VSI
Narodil sa v Mýtnej Novej Vsi pri Topoľčanoch a pochádzal z viacdetnej rodiny, kde popri domácich prácach - ako to vtedy na dedine bývalo samozrejmosťou - bol fenoménom futbal. Hralo ho všetkých päť bratov Halmovcov a nečudo, že v určitom období hrali spolu za Topoľčany - Telesfor s o dva roky starším Oliverom, aby sa ešte neskôr k nim v bánovskom Spartaku (keď už „Telo“, ako ho dnes známi volajú bol trénerom mladší brat Jozef.
ZA VEĽKÝM FUTBALOM DO BRNA
Telesforova cesta za veľkým futbalom začala v Brne, kde sa vyučil za opravára slaboprúdovej techniky a hrával za tamojšiu Lokomotívu. Hra sa mu darila, hrával na pravej spojke, dával góly a tak ho priateľ zlanáril po vyučení do Maduníc, kde vtedy kráľovali bratia Galbičkovci. Tu sa však dlho neohrial, pretože chýr o tomto skvelom útočníkovi sa rýchlo doniesol do Topoľčian a v roku 1955 sa stal ich hráčom.
Mená ako Jozef Marko (neskorší tréner reprezentácie ČSSR), František Skyva, Vojtech Schotter, Leopold Gálik, či Mondola - ako aj neskôr na trénerských lavičkách boli pojmami. Ako hráč sa nestratil medzi nimi aj Telesfor. Prišiel však osudný zápas Topoľčian s Prešovom v príprave, kde nepremenil dve čisté šance a stratil miesto v základnej zostave. Sedieť na lavičke ho jednoducho nebavilo a tak prišla ponuka z Nitry. Zákon schválnosti sa naplnil, keď v drese Nitranov práve proti Topoľčanom opäť exceloval. Pod Zoborom preto pobudol len pol roka, aby až do jesene roku 1957 obliekal dres Topoľčian.
NA VOJENČINE V DUKLE PARDUBICE
Skutočne veľký futbal začal hrať na vojenčine v Dukle Pardubice. Tu hral v jednom mužstve s takými futbalovými osobnosťami akými bezosporu boli brankár Kaclík, či hráči Karel Lichtnégl, Stanislav Jarábek, Vojtech Masný, Vladimír Kopanický, Ján Lála a ďalší. Nečudo, že hneď po vojenčine ho na rok futbalovo stiahli Vítkovice.
V ROKU 1961 DO JEDNOTY TRENČÍN
Písal sa január 1961 a Telesfor prichádza do vtedajšej - Jednoty Trenčín.
Po ročnom účinkovaní v I. lige, následnom vypadnutí a opätovnom návrate medzi elitu, začína zlatá éra trenčianskeho futbalu. Nezaškodí si pripomenúť aspoň podstatnú časť mien, ktoré ju vtedy tvorili:
Šimončič, Rihošek, Pokorný, Hojsík, Čemez, Kluka, Jankech, Schvarz, Benc, Masný, Koiš Chlapík, Bartovič, Mojžiš, Navrátil, E. Pažický, Bezdeda a samozrejme terajší čerstvý sedemdesiatnik T. Halmo.
ATLETICKÁ PRÍPRAVA - ZÁKLAD ÚSPECHU
„Tréner Karol Borhy spolu s atletickým trénerom Dušanom Čikelom bol na nás tvrdý, avšak časom sme sami pochopili, že atletická príprava je základom úspechu, hoci sme ju nemali radi. Trenčianska Brezina nám ten základ naozaj dala a napokon sa to pretavilo do 2. miesta v lige, keď lepšia od nás bola na tú dobu len fenomenálna - Dukla Praha. Aj keď sa nám nedarilo, dokázali sme súperovi vzdorovať plných 90 minút. Som presvedčený, že aj preto nás mali diváci radi a na druhej strane zaplnené tribúny, ktoré by som doprial terajším hráčom, boli pre nás hnacím motorom i záväzkom, že ich nesmieme sklamať“ - vyznal sa jubilant T. Halmo.
PRECESTOVAL KUS SVETA
Hoci sa v tých rokoch do kapitalistickej cudziny - okrem spomínanej Dukly Praha, Sparty a Slovana Bratislava veľa nechodilo, on v trenčianskom drese precestoval Kuvajt, Irak, Irán, Libanon, Taliansko, Švédsko, Nórsko i ZSSR. Bola to preňho i ostatných hráčov odmena za dobré umiestnenia v lige. Pod Matúšovým hradom, kde ho okrem K. Borhyho viedli aj - M. Rovňan, A. Bulla a M. Vičan - bol do roku 1966, aby ako 30-ročný začal vo funkcii hrajúceho trénera v Spartaku Bánovce nad Bebravou.
PO ZANECHANÍ ČINNOSTI - TRÉNEROM
Aktívnu činnosť zanechal o dva roky neskôr a začal sa venovať trénerstvu.
Viackrát viedol mužov bánovského Spartaka, avšak najviac sa mu darilo pri mládežníckych tímoch. So žiakmi obsadil 4. miesto na Slovensku a s dorastom Spartaka vybojoval postup do I. ligy. Pod jeho vedením vyrástli takí hráči ako Miroslav Siva (Trenčín, Cheb, olympionik ČSSR), Marián Opačitý (ČH Bratislava, Žilina, Bohemians), Ľuboš Mikuš (Trnava), či mnohí ďalší hráči, ktorí dlhodobo obliekali dres Bánoviec v druhej a tretej lige. V ďalších rokoch postupne trénoval celky z bánovského okolia - hrajúce v okresných a regionálnych súťažiach.
ČO ROBÍ T. HALMO V SÚČASNOSTI?
Tu je jeho vyznanie:
„ Netrénujem nikde, avšak dianie v športe a hlavne futbale pozorne sledujem. Mojou vášňou bol futbal a určite aj ňou zostane. Mám však radosť z dvoch vnučiek, pričom Deniska hrá už za ženy Bánoviec hádzanú a mladšia Dominika sa venuje tancu. Bánovský futbal sledujem len okrajovo, pretože sa mi mepáčia vzťahy, ktoré tam aj vďaka neodbornému vedeniu vládnu. Snáď sa to teraz zlepší...
Keďže začala jarná časť najvyššej futbalovej súťaže, hoci už roky bývam v Bánovciach, aspoň na diaľku držím palce futbalistom Trenčína. Verím, že sa bez problémov zachránia a už v ďalšom ročníku budú rozdávať futbalovú radosť svojím priaznivcom vo väčšej miere ako teraz. Trenčianski priaznivci i predchádzajúca skvelá história by ich k tomu mala zaväzovať!“
