4. SEMIFINÁLOVÝ ZÁPAS (19. 3.)
Dukla Trenčín - HC Košice 4:3 (4:0, 0:1, 0:2)
STAV SÉRIE: 3:1
Góly: 4. Melichárek, 11. Pardavý, 13. Poljaček, 18. Pardavý - 34. Droppa, 44. Dravecký, 46. Lipiansky.
Vylúčení 4:5 na 2 min, presilovky 2:1, oslabenia 0:0. Pred 6150 divákmi (vypredané) rozhodovali Jonák, D. Konc - Mášik, Horínek.
DUKLA: Hála - Homer, Křetinský, P. Mikuš, Heš, Fatyka, V. Urban - Melichárek, Kóňa, Pardavý - Poljaček, Kollár, V. Nemec - Barinka, Húževka, Kútny - Sivák V. Baláž. Tréner: A. Stavjaňa.
Vypredaný zimný štadión bol dejiskom opäť skvele rozbehnutého gólostroja, v ktorom Dukla začala vo veľkom štýle a v 18. min vyhrávala fascinujúcim výsledkom - 4:0. Škoda, že v ďalšej časti Trenčania vedomí si výrazného vedenia zvoľnili tempo, nebojácní Košičania vystrčili rožky a vrátili sa späť do zápasu, keď znížili na rozdiel góla - 4:3. V dramatickom závere a vo fantastickej atmosfére sa už výsledok nemenil, ani keď hostia vsadili všetko na jednu kartu a 30 sekúnd hrali bez brankára.
5. SEMIFINÁLOVÝ ZÁPAS (22. 3.)
HC Košice - Dukla Trenčín 3:2 po sam. nájazdoch (0:0, 2:1, 0:1)
STAV SÉRIE: 2:3
Góly: 37. Pardavý, 52. Fatyka - 31. R. Huna, 31. Špilár.
Vylúčení: 5:7 na 2 min, presilovky 1:2, oslabenia 0:0. Pred 8340 divákmi (vypredané) rozhodovali Baluška, Jonák - Višňovský, Tvrdoň.
DUKLA: Hála - Homer, Křetinský, P. Mikuš, Heš, Fatyka, Urban, Malinský - Melichárek, Kóňa, Pardavý - Sivák, Kollár, V. Nemec - Barinka, Húževka, Kútny. Tréner: A. Stavjaňa.
Aj tento vzájomný duel začal vo vysokom tempe, diváci videl hokej naozaj skvelej úrovne, s vynikajúcou zlatou visačkou kvality a rozhodne nervy drásajúcom a nepochybne infarktovým záverom. Rýchle, oku lahodiace kombinačné akcie sa prelievali na oboch stranách a hoci vypredaný štadión v úvodnej dvadsaťminútovke gól nevidel, predsa len sa bolo na čo pozerať. Navyše, v dobrom svetle sa prezentovali obaja brankári - Lipovský a Hála, ktorí neraz doslova čarovali a vyriešili niekoľko ošemetných situácii.
Pre Trenčanov bola kritická 31. min, stretnutia kedy inkasovali v priebehu niekoľkých sekúnd dva góly a zdalo sa, že práve tento moment ich položí na kolená. Lenže práve opak sa stal pravdou a húževnatým hráčom Dukly sa podarilo po disciplínovanom, sústredenom a bojovnom výkone v 52. min vyrovnať z presiloviek na - 2:2 a začínalo sa akoby odznova...
V poslednom dejstve sa oba kolektívy snažili strhnúť víťazstvo na svoju stranu, ale predovšetkým opatrnosť nadovšetko dominovala. V desaťminútovom nadstavenom čase mohol o všetkom rozhodnút Faith, keď Homer úmyselne posunul bránku a tento košický hráč mal vyhodu nariadeného trestného strieľania. Skvelý Hála bol však proti a túto výhodu domácich, ktorá mohla fakticky definitívne rozhodnúť zneškodnil.
K slovu sa dostala lotéria - samostatné nájazdy, v ktorých rozhoduje šťastie - ale úprimne povedané, treba to aj vedieť. Bol to pravdupovediac festival nepremenených samostatných nájazdov a až v 12. sérii sa lámal chlieb, keď sa presadil R. Huna a stanovil konečný výsledok tohto dramatického merania síl v prospech svojho kolektívu. Trenčanom chtiac-nechtiac zostali oči pre plač a Košičania si vynútili šiesty vzájomný zápas.
6. SEMIFINÁLOVÝ ZÁPAS (24. 3.)
Dukla Trenčín - HC Košice 4:2 (1:0, 1:2, 2:0)
STAV SÉRIE: 4:2
Góly: 11. Hanzal, 28. Húževka, 45. Poljaček, 59. Kóňa - 22. Dravecký, 37. Jendek.
Vylúčení: 4:4 na 2 min, presilovky 0:1, oslabenia 0:0. Pred 6150 divákmi (vypredané) rozhodovali Jonák, D. Konc - M. Novák, Horínek.
DUKLA: Hála - Homer, Křetinský, P. Mikuš, Heš, Fatyka, Urban - Melichárek, Kóňa, Pardavý - Poljaček, Kollár, Nemec - Hanzal, Húževka, Sivák - Kútny. Tréner: A. Stavjaňa.
Famózne hokejové divadlo malo v sobotu - v šiestom vzájomnom semifinálovom meraní síl Trenčanov s Košičanmi - príchuť blížiaceho sa veľkého finále, ku ktorému chýbal Dukle naozaj už iba vytúžený krôčik. Ešte pred úvodným hvizdom, za asistencie televíznych kamier - zaplavili priaznivci Dukly ľadovú plochu kotúčmi rozvinutých papierov a upratovacia čata mala o robotu postarané takmer po celý zápas.
Hneď v úvodnej desaťminútovke mali hostia výhodu dvoch presiloviek, ale ani jednu gólovo nezúžitkovali, čo bolo dosť dôležitým momentom pre ďalší vývoj a priebeh tohto duelu. Naopak, šance otvoriť gólový účet zápasu sa chopili draví domáci hráči a keď Hanzal poslal v čase 10,23 puk za Lipovského chrbát - na štadióne vypukol nesmierný ošiaľ radosti a nádeje na tak prepotrebné štvrté víťazstvo. Elán a chuť skvelo hrajúcich Trenčanov ako-tak otupil v 22. min Dravecký, ktorý vsietil vyrovnávajúci gól na - 1:1. Východniari sa však z vyrovnania netešili dlho, nakoľko Húževka o päť minút neskôr opäť dostal Duklu do vedenia. Vyrovnanie mal na hokejke Huna v 31. min, ale svoj sólový únik nezakončil presne - mieril nad bránku. Čo sa nepodarilo jemu, tak to napravil v 37. min Jendek, ktorý využil presilovú hru na vyrovnávajúci gól - 2:2.
Zápas gradoval v poslednej tretine, v ktorej oba tímy hrali s maximálnym herným nasadením a nesmiernou chuťou. V 45. min sa Poljaček nemýlil a opäť dostal Duklu do vedenia na - 3:2. S pribúdajúcimi minútami sa hostia zamerali predovšetkým na rýchle brejkové protiútoky s cieľom vyrovnať. Necelé tri minúty pred koncom, keď sa chystali na power-play (hru bez brankára) vsietil Kóňa umiestnenou delovkou veľmi dôležitý poisťovací štvrtý gól a stav upravil na konečných - 4:2. To samozrejme bolo živou vodou na trenčiansky mlyn a hostia už viacmenej už iba brali na vedomie, že tento zápas nedotiahnu ani do remízového stavu a budú musieť chtiac-nechtiac vziať na vedomie, že pre nich sezóna 2006-2007 definitívne skončila, aj keď po základnej časti boli na prvom mieste tabuľky. Záverečné sekundy zápasu sa niesli už v znamení veľkej radosti hráčov Dukly a ich priaznivcov. Bolože to neopísateľnej radosti, keď si Trenčania touto výhrou zabezpečili definitívny postup do finále, kde ich čaká nadovšetko atraktívny súper - bratislavský Slovan. Vďační fanúšikovia aj niekoľko minút po stretnutí zotrvali na svojich miestach a vzdávali chválospevy a patričnú úctu svojím miláčikom, ktorí ešte po prezlečení do iných dresov sa vrátili na ľadovú plochu. Brankár Hála mal aj svoje sólo - jediného herca na otvorenej scéne. Nuž, nepochybne to bolo vynikajúce divadlo, ktoré po viacerých stránkach pripomínalo finále uplynulých ročníkov...
OČAMI ASISTENTA TRÉNERA JÚLIUSA PÉNZEŠA
„Hoci išlo o veľmi dôležitý zápas, bolo sympatické, že oba kolektívy produkovali útočný hokej. Nám sa darilo ísť vždy do vedenia, čo bolo tentoraz prínosom. Naši hráči predviedli v celej sérii veľkú silu a podali disciplinovaný výkon. O našom postupe do finále rozhodlo predovšetkým naše prvé víťazstvo v tejto sérii v Košiciach. Práve nevyužitie úvodných dvoch presiloviek Košičanov nás doslova „nakoplo“ k vytúženému štvrtémuvíťazstvu.“
