Ak poslanci teda nerozhodnú inak, bude daňová sloboda pre majiteľov psov v meste pokračovať.
Ostatné mestá sú naopak voči majiteľom psov stále nekompromisné. Obyvateľ Novej Dubnice zaplatí za svojho miláčika v obytnom dome 800 korún, ak býva v rodinnom dome suma je polovičná. Ak ide o človeka s ťažkým zdravotným postihnutím, daň za psa je iba sto korún, pričom ale ostatné mestá dávajú týmto ľuďom za prvého psa stopercentnú úľavu od dane za psa.
V Dubnici nad Váhom je poplatok za psa chovaného v rodinnom dome tak isto 400 korún, no za psa v byte zaplatí občan už tisíc korún ročne. Mesto však pamätá na dôchodcov a tým vyrubilo daň dvesto korún. V Trenčianskych Tepliciach sa za psa v domácnosti platí najmenej. Na sídlisku SNP sa platí 800 korún, no v ostatných častiach mesta iba 200 korún ročne.
Bánovčania za svojich štvornohých kamarátov v rodinnom dome zaplatia 180 korún ročne. Psíčkari v obytných domoch platia tisíc korún, no mesto im dáva možnosť túto sumu splatiť až v štyroch splátkach.
Staroturan s ťažkým zdravotným postihnutím síce za svojho prvého psa neplatí, no za každého ďalšieho už zaplatiť musí. V tomto meste podobne ako v Novom Meste nad Váhom je rozdiel v sume za jedného psa v porovnaní so sumou za ďalšieho. Za prvého psa v rodinnom dome platia v Starej Turej 200 korún, za ďalšieho o stovku viac. Naopak pre obyvateľa obytného domu je jeho miláčik finančne náročnejší. Za prvého psa zaplatí 800 korún a za ďalšieho až o štyristo korún viac.
Podobne sú na tom majitelia psov v rodinných domov v Novom Meste nad Váhom, no chovať v tomto meste viacero psov v byte je skutočne skoro luxus. Za prvého psa platia majitelia 1500 korún a za ďalšieho až tritisíc. Majiteľ psa staršieho ako šesť mesiacov je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti a prihlásiť psa na mestskom úrade do tridsať dní nasledujúceho mesiaca po zaobsaraní si psa. Predmetom dane nie je pes v útulku a pes so špeciálnym výcvikom.