Utorok, 18. máj, 2021 | Meniny má ViolaKrížovkyKrížovky

Štefan Jeriga: „Folklór je zrkadlom duše národa“

(Zdroj: (sk))

Každý začiatok je ťažký
Štefan Jeriga začal s tancovaním v súbore Kopaničiar až po základnej vojenskej službe. V Myjave mal kamarátov, ktorí ho k folklóru doslova zlanárili. Navrhli mu, nech príde medzi nich, vraj sa mu tanec určite zapáči. Pochopiteľne, mal z toho zmiešané pocity, pretože až doposiaľ o folklór veľký záujem neprejavoval, aj keď tradícia bola silná. „Netrúfal som si, pretože som vedel, že myjavské tance sú náročné aj na kondíciu,“ spomína. Začiatky však bývajú ťažké väčšinou pre každého a vo všetkom. V tom období bolo náročné zohnať do súboru najmä chlapcov. Každé dievča, ktoré teda chcelo tancovať, muselo mať partnera. To bol zrejme svetlý okamih v tanečnej budúcnosti Štefana Jerigu. „Mal som výbornú tanečníčku,“ spomína. Nina Švarcová bola mladé, húževnaté dievča, ktoré chcelo patriť medzi tanečné špičky. Drilovala k dokonalosti aj svojho tanečného partnera. Paradoxom je, že ani ona nebola pôvodom z Myjavy, učila tu v škôlke. Tunajší folklór jej vraj učaroval. Na tanec mala podľa Štefana Jerigu úžasný apetít a temperament. „Často sme trénovali navyše,“ spomína folklorista na časy, kedy v súbore skúšali dvakrát do týždňa, no on so svojou tanečníčkou neváhali trénovať aj tri-štyri dni v týždni. Drina sa ale vyplatila, pretože sa ako pár dostali skutočne k tým najlepším. Tancovali spolu päť rokov. Ich spoločné folklórne napredovanie skončilo vydajom partnerky. Aj napriek tomu, že ani on nie je Myjavčan, zostal tu žiť. Folklór ho uchvátil natoľko, že ani po odchode partnerky to nevzdal. Na obdobie, keď ako študent učilišťa prišiel zo Záhoria na Myjavu, si spomína s radosťou. Všetko sa mu hneď zapáčilo. „Myjava ako mesto na mňa spravilo obrovský dojem,“ hovorí úprimne. Uchvátili ho samotní ľudia, ktorí mu presne sadli do nôty. Ako pracovne, tak i mimopracovne sa stretával s ľuďmi, ktorí mu neváhali pomôcť a svojím spôsobom boli pre neho vzorom. Neskôr sa stal vedúcim detského súboru Kopaničiarik. Vlastne stál pri jeho vzniku.

Skryť Vypnúť reklamu

Kopaničiarik – láska k súboru ho stála aj odriekanie
Mladý Štefan Jeriga sa vo svojich dvadsiatich deviatich rokoch stal vedúcim detského folklórneho súboru Kopaničiarik. Jeho zrod tiež nebol jednoduchý. Zo začiatku museli dokonca robievať nábory v školách, aby si deti vôbec toto kultúrne dedičstvo zamilovali. Opäť bol problém s chlapcami, ktorí veľmi neradi tancovali s dievčatami. „Keď ste vtedy povedali osemročnému chlapcovi, aby chytil dievča a tancoval s ním, tak nevedel prečo,“ spomína. Kopaničiarik sa vytrvalosťou detí aj svojho mladého vedúceho postupne dostával do povedomia verejnosti. Do súboru sa z roka na rok hlásilo viac a viac detí. Boli to záujemcovia nielen z Myjavy, ale aj okolia. Úroveň detského myjavského folklóru sa tak logicky zvyšovala. Vedúci si mohol vyberať, situáciu však nezneužíval. „Často sa stalo, že sa k nám prihlásilo dieťa, ktoré bolo pohybovo málo nadané, ale silou vôle sa z neho stal výborný tanečník, či tanečníčka.“ Takéto situácie naučili Štefana Jerigu nehovoriť predčasne deťom, či z nich raz niečo vyrastie alebo nie. Podľa neho práve menej talentované deti vydržali pri tancovaní dlhšie ako tie, ktoré mali pohyb prirodzene daný. „Deti, ktoré na sebe drú, si výsledok viac vážia,“ vysvetľuje. Ako vedúci vraj býval trpezlivý, pretože sám na sebe videl, že začiatky nie sú ľahké. Práca s deťmi v súbore ho obohacovala počas najproduktívnejších rokov. Neváhal pre súbor napríklad zmeniť zamestnanie. „Kvôli nácvikom som potreboval prácu, ktorá mi umožňovala mať voľné popoludnia.“ Pôsobisko, ktoré ho živilo, tak musel zmeniť trikrát a vôbec to neľutuje. „Všetko na svete, čo je krásne, si žiada určitú rutinu a obeť,“ hovorí.

Skryť Vypnúť reklamu

Zahraničné vystúpenia počas totalitného režimu
Prvou krajinou, ktorú v rámci súboru Kopaničiarik Štefan Jeriga navštívil, bolo v roku 1974 Rakúsko. Myjavčanov sem pozvali na počesť výročia rakúskeho periodika. Každé vycestovanie vtedy bolo zložité. „Podliehalo to politickým previerkam,“ spomína. Každý, kto chcel vycestovať, sa musel zaručiť, že v zahraničí neostane. „Mávali sme politický sprievod, ktorý nás sledoval,“ vysvetľuje. Súboru to ale vôbec nebolo na obtiaž, pretože každý si robil svoju prácu. Takzvaný politický vedúci zodpovedal za dianie na zájazde, nie však za kultúrny program. Folkloristom to možno neprekážalo aj z toho dôvodu, že boli šťastní zo samotnej príležitosti vycestovať do cudzej krajiny. „Keď vtedy deti videli napríklad Práter, bol to pre nich obrovský zážitok,“ spomína Štefan Jeriga. Pamätá si na príhodu, keď prvýkrát s detským súborom prešli hranicu v Petržalke smerom do Rakúska. Deti boli plné očakávaní. Jedno dievčatko mu vraj vtedy povedalo: „To už sme v tom Rakúsku? Veď tu sú také isté stromy ako u nás...“

Skryť Vypnúť reklamu

V zahraničí bol vždy záujem o náš folklór
Okrem Rakúska Štefan Jeriga so súborom Kopaničiarik navštívil ostatné susedné krajiny, ale aj Francúzsko, Juhosláviu... Všade na nich reagovali dobre. Roztancované deti v krojoch boli pre cudzincov vždy pastva pre oči, pôsobili veľmi príťažlivo. „Hodnotu folklóru som si naplno uvedomil až v zahraničí,“ priznáva. Keď s Kopaničiarikom navštívil Francúzsko, tak bolo neuveriteľné, ako nám tento národ závidí časť našej kultúry. Vtedy mu vraj povedali, že im neostáva nič, len žiarliť na to čo máme. Francúzi sa vyjadrili, že oni, taký veľký národ, s takou bohatou kultúrou, majú len omrvinku toho, čo máme my. „Krása nášho umenia a krása našich dievčat nie je v zahraničí ospevovaná nadarmo,“ hovorí s hrdosťou. Nevie zabudnúť na príhodu, ktorá sa stala pri prvej návšteve Francúzska v roku 1968: „Bol tam jeden Francúz, ktorý za nami stále chodil a chcel s nami odísť do Československa, pretože chcel žiť naším životom,“ spomína. Francúzi už v tej dobe totiž žili len pre biznis a peniaze. Záujmové krúžky a veci podobné vôbec nepoznali. „Škoda len, že takýmto životom už nasiaklo aj Slovensko,“ povedal a dodal, že verí v revitalizáciu kultúrneho dedičstva našej krásnej krajiny.

Deti dneška – niet im čo vyčítať
Každá generácia prežíva detstvo v trochu inej dobe a zakaždým si myslíme, že deti minulosti sú tie lepšie. Štefan Jeriga si spomína, že deti „včerajška“ boli skutočne skromnejšie. „V začiatkoch sa nám s deťmi robilo naozaj výborne,“ hovorí. Koncom osemdesiatych rokov sa to podľa neho začalo akosi kaziť. Je dané dobou, že deti viac rozprávajú aj do vecí, do ktorých by nemuseli. „Na deti sa nesmieme hnevať, pretože sú zrkadlom tejto doby,“ myslí si dnes už bývalý folklorista. Štefan Jeriga upozorňuje, že ak by deti boli také, ako chceme my, tak by ich dnešný svet trestal. „Musia byť drzé a papuľnaté, inak by na celej čiare prehrali,“ hovorí. Boli by podľa neho zneužívané a bité spoločnosťou. Deti sú zrkadlom doby, pretože práve ony sú prvé, ktoré reagujú na dianie okolo seba. Niekdajší vedúci detského súboru však tiež konštatuje, že práca s dnešnými deťmi je určite zložitejšia ako kedysi. „Ak deťom dáte všetko, nečakajte, že vám poďakujú hneď. Toto, príde až keď dieťa dospeje. Oplatí sa ale na to počkať,“ povedalpresvedčivo.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tepelnou izoláciou POLYFORM pohodlne ušetríte náklady
  2. 5 spôsobov, ako Wi-Fi 6 pomáha biznisu
  3. Čo som sa naučila o mužskom holení a o mužoch
  4. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  5. SYNLAB je v Európe jednotkou v laboratórnej diagnostike
  6. Ako správne nalepiť obklady v kúpeľni?
  7. Začala sezóna bicyklov aj ich zlodejov: Dajte si na svoj pozor!
  8. Chcete mať pasívny príjem vďaka investovaniu? Ako začať?
  9. Mooncity: prvá expozícia elektromobility na Slovensku
  10. Prekvapia hokejový svet? Slovensko ide na šampionát s mladíkmi
  1. SYNLAB je v Európe jednotkou v laboratórnej diagnostike
  2. Mooncity: prvá expozícia elektromobility na Slovensku
  3. Čo som sa naučila o mužskom holení a o mužoch
  4. Na elektromobile môžete prerobiť, ale aj ušetriť
  5. Prekvapia hokejový svet? Slovensko ide na šampionát s mladíkmi
  6. Začala sezóna bicyklov aj ich zlodejov: Dajte si na svoj pozor!
  7. Ceny nehnuteľností stále rastú. Je čas investovať
  8. 5 spôsobov, ako Wi-Fi 6 pomáha biznisu
  9. Bakalárske študijné programy na FVT
  10. Ako správne nalepiť obklady v kúpeľni?
  1. Tajná komunita, v ktorej nakupujete so zľavami až do 80% 14 656
  2. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 10 877
  3. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel 8 567
  4. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér 8 524
  5. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 8 387
  6. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania 7 462
  7. Nákupy, ktoré rozbúchajú srdce v nákupnom centre Novum Prešov 6 951
  8. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 6 491
  9. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite 5 636
  10. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí 4 533
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Ničivá povodeň v roku 1972.

MY Trenčianske noviny prinášajú unikátny seriál Ako sme žili v Československu, ktorý mapuje život v obciach a organizáciách v našom regióne medzi rokmi 1918 až 1992.

2 h

V športových správach sa dozviete aj to, že Karolína Schmiedlová na turnaji WTA zvíťazila nad bývalou svetovou jednotkou.

2 h

Aký mohol mať podnikateľ motív? Manželka podozrivého zapojila do prípadu súkromného detektíva.

23 h

Pozrite sa aké problémy spôsobil vytrvalý dážď v pondelok v Bánovciach nad Bebravou.

13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Za posledných 24 hodín stúpla hladina o 42 centimetrov.

20 h

Jedno nešťastie sa stalo v prírode, druhé v bytovke.

23 h

Na najvyššom podlaží sú kancelárske priestory. Reštaurácia na prízemí bude mať vonkajšie sedenie.

17. máj

Hladina vodných tokov nebezpečne stúpa.

15 h

Už ste čítali?