„Ide s krížikom po funuse“. Povie si väčšina z vás. Veď prvého apríla bolo v nedeľu minulý týždeň. To týždňové meškanie má však svoj dôvod. Jednoducho som bol zvedavý, čo spoluobčania na tému vzájomného zosmiešňovania dokážu jeden na druhého vymyslieť. Tento rok bol biedny. Nič nevymyslela ani televízia ani rozhlas. Aspoňže činitelia sa ako-tak činili. Bugárovsko–Csákyovské povolebné prestrelky, ktoré nijako nepripomínali nagypajtášovské zdvorilosti, boli iba začiatkom. Ako nechutný prvoaprílový žartík možno hodnotiť aj reči o prehodnotení opodstatnenosti a rozsahu druhého piliera dôchodkového zabezpečenia. Dikobraz v pásikovom obleku a červenej kravate pritom takýto krok ešte nedávno tvrdo popieral. Minister hospodárstva sa s prvoaprílovým žartíkom poponáhľal už v marci (asi sa bál, že prvého apríla bude príliš veľká konkurencia) a navrhol legalizovanie úplatkov v štátnych podnikoch. Nepochybne vtipnú myšlienku však nedotiahol do konca. Rovnako ako existuje Ústav dozoru nad zdravotnou starostlivosťou, mal by existovať aj Kontrolný ústav dozoru nad regulárnosťou dávania a príjmania úplatkov. Mohlo by sa totiž stať, že medzi úplatkármi sa vyskytnú nečestní chmatáci, ktorí si za úplatok strčia časť úplatku do vrecka. Existencia navrhovanej inštitúcie by tomu zabránila. Najskúsenejších odborníkov by ústav získal za drobný úplatok z prostredia futbalového zväzu. Na marcový predtermín si svoj najlepší kameňák načasovala aj splnomocenkyňa vlády Klára „Šeříková,“ keď navrhla, aby sa v osade Letanovský mlyn ubytovávali Američania túžiaci po nevšednom zážitku. (Nevšednosť zážitku je zaručená.) V týchto chvíľach je Klára absolútne nedostupná. V kuse jej drnčia pevné linky a mobily. Prominentné cestovné kancelárie sa nevyberavo bijú, ktorá z nich získa právo na realizáciu tejto prevratnej idey. Na podopretie svojho arcigeniálneho nápadu použila príklad Beduínov. O ďalší vtip sa postarali poslanci. Najprv pre živnostníkov zrušili časť papierovania, prakticky vzápätí nariadenie odvolali. (Zjavne veľmi často pozerajú českú filmovú rozprávku, v ktorej polosenilný kráľ vyhlasuje: „ Nařizuji co jsem nařídil a odvolávám co jsem odvolal“.) Vlastne som pri koreni veci. Tej srandy okolo nás je až príliš veľa. Chudáčik Prvý apríl to nemôže všetko sám zvládnuť. Preto navrhujem aby bol Prvý apríl každý mesiac. Vždy šesťnásteho. Po pätnástom januári by prišiel Prvý apríl a potom sedemnásty január. To isté vo februári, marci a tak pekne až do decembra. V tieto dni by noviny vychádzali v červenej farbe a mali by v záhlaví heslo: „Šikovným patrí svet a sprostým lopata“. Občania by sa na jednom mieste dočítali o všetkých vtipných výčinoch našich vyvolených bez zháňania a zbytočného nervačenia. Vzhľadom na rozsah vtipkovania verejných činiteľov a obľúbenosť bulváru by sa mesačník bez problémov uživil. Zatiaľ si musíme vystačiť s jedným dňom. Ale nevešajte hlavu. Prihliadnuc na tohtoročné výsledky zmena už klope nadvere.
